Festival vedeckých filmov 2017: Veda pre budúcnosť  
Na štvrtom ročníku podujatia bude v popredí slovenská veda. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov majú príležitosť zistiť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť.  

Festival vedeckých filmov 2017 sa koná od 29. do 31. mája 2017 v priestoroch Centra vedecko-technických informácií SR. Tešiť sa môžete na filmy zo slovenskej produkcie, ale aj na diskusie s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami. Festival bude rozdelený do troch tematických dní. V pondelok sa bude venovať novým výzvam v oblasti molekulárnej biomedicíny s dôrazom na Biotechnológie v medicíne. Druhý deň bude patriť Matematike a bude sa zamýšľať nad tým, prečo vlastne potrebujeme v živote matematiku a či je vôbec možný život bez nej. Na tretí deň sa zameria na oblasť energetiky, najmä na Ekológiu v energetike s dôrazom na zdroje energie budúcnosti. 

V rámci záverečného premietania 31. 5. 2017 o 17:00 hod. bude odvysielaný unikátny zahraničný dokumentárny film Príbeh lesa dvojice autorov Jacques Perrin a Jacques Cluzaud. Po premietaní bude nasledovať diskusia s odborníkmi.

Farmaceutiká: Kupujeme najmä voľne dostupné lieky a výživové doplnky
Z farmaceutických prípravkov užíva 9 z 10 Slovákov aspoň občas voľne dostupné lieky na bežné ochorenia, akými sú chrípka alebo nachladnutie a na tesnom druhom mieste je užívanie vitamínov a výživových doplnkov.

Výsledky pochádzajú z nedávnej štúdie Nielsen Admosphere Slovakia, ktorej sa zúčastnila päťstovka respondentov z internetovej populácie staršej ako 15 rokov. K aspoň občasnému užívaniu voľne dostupných liekov sa hlási 90% internetových používateľov, z nich ich pravidelne užíva 11%. Druhým najčastejšie konzumovaným farmaceutickým prípravkom sú vitamíny a výživové doplnky, ktoré pravidelne užíva necelá tretina ľudí a občas 57%. A 83% berie aspoň občas lieky proti bolesti, 36% lieky na zažívanie a 33% lieky na alergiu.

Čo sa týka výberu konkrétnych farmaceutických prípravkov, necelá polovica respondentov si ich pravidelne vyberá na základe odporučení lekára a 46% na základe vlastných skúseností. 26% si necháva pravidelne farmaceutiká odporučiť od lekárnika. Na otázku, aký typ reklamy na farmaceutické prípravky opýtaným najviac vyhovuje, odpovedala najväčšia časť, že žiadny (29%), ďalších 27% uprednostňuje letákovú formu a 24% reklamu v televízii.

e-Schránka: Komunikácia so súdmi
Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca by mali od 1. júla 2017 doručovať podania už len do elektronickej schránky súdu a pri elektronickej komunikácii so súdom používať svoju elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie. Ak je na podanie určený elektronický formulár, treba podanie urobiť prostredníctvom neho.

Hosťujúci euroadvokát by mal doručovať elektronické podania prostredníctvom spolupracujúceho advokáta. A uvedená povinnosť sa bude týkať právnych zástupcov (advokátov), ktorí sú fyzickými osobami od 1. júla 2018. Prílohy podaní vyhotovené listinne sa budú konvertovať do elektronickej podoby a pripájať  k elektronickému podaniu, ktoré autorizuje účastník, strana v konaní alebo ich zástupca. Ustanovenia o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Predloženie príloh v listinnej podobe bude môcť súd vyžiadať len vtedy, ak to bude považovať za potrebné (napr. predloženie administratívneho spisu).

Porušenie zákonnej povinnosti komunikovať elektronickými prostriedkami nebude zakladať neúčinnosť podania, ale vznik poplatkovej povinnosti. Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak tak ustanoví zákon, budú musieť uvedené osoby zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Tieto výdavky sa zároveň nebudú môcť uplatniť v rámci náhrady trov konania, pretože vzniknú v súvislosti s porušením zákonnej povinnosti komunikovať elektronicky.

Z dôvodu vytvorenia priestoru pre materiálne a technické zabezpečenie elektronického spôsobu komunikácie sa zaviedlo prechodné obdobie. Súdny poplatok za spracovanie podania v listinnej podobe alebo podania doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu bude potrebné platiť až od 1. januára 2018. Poplatkovej povinnosti nebude podliehať podanie urobené ústne do zápisnice priamo na pojednávaní. 

EU: Nové požiadavky na vysávače
Od 1. septembra 2017 sa na základe nariadenia Európskej komisie opäť zníži hranica maximálneho povoleného príkonu vysávačov. Výrobcovia už nebudú môcť uvádzať na trh EÚ modely s menovitým príkonom vyšším ako 900 W.

Do obchodov sa tak budú dopĺňať len vysávače so spotrebou elektrickej energie maximálne 43 kWh/rok. Zároveň sa zvýšia požiadavky na účinnosť čistenia a pribudnú nové, zamerané na životnosť motora, trvanlivosť hadice, limit na emisie prachu a mieru hluku. Tieto zmeny vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, ktorá členské štáty EÚ zaväzuje znížiť do roku 2020 množstvo emisií CO2 o 20%. Výrobcovia sú zároveň motivovaní, aby na trh uvádzali energeticky nenáročné, ale efektívne výrobky.

Všetky vyrobené vysávače od 1. septembra 2017 musia spĺňať okrem iných kritérium ročnej spotreby energie pod 43 kWh/rok, menovitý príkon musí byť nižší ako 900 W, schopnosť odstraňovania prachu na koberci najmenej 75% a na tvrdej podlahe najmenej 98%, reemisia prachu nemôže byť vyššia ako 1% a prevádzková životnosť motora musí byť najmenej 500 hodín.

e-Platby: Doma aj v zahraničí
Aspoň jednu platobnú kartu nosí vo svojej peňaženke väčšina Slovákov. Spolu vlastníme približne 5,5 milióna platobných kariet, pričom najviac sú zastúpené debetné karty. Čoraz obľúbenejšie sú aj kreditné karty, ktorými platíme už aj v zahraničí.

Dvaja z desiatich Slovákov aktívne využívajú kreditné karty v cudzine. Najčastejšie je to v Českej republike, nasledujú Veľká Británia, Rakúsko, Maďarsko a prvú päťku uzatvára Nemecko. Väčšinu tvoria elektronické platby za tovar alebo službu, zvyšok sú výbery hotovosti. Podľa interných štatistík Home Credit za uplynulé tri roky dominujú platby v potravinách a supermarketoch, potom za tankovanie na čerpacích staniciach a taktiež za ubytovanie. Až 94% transakcií kreditnou kartou v cudzine tvoria elektronické platby za tovar alebo služby, zvyšok je potom výber hotovosti, predovšetkým z bankomatov. Pri jednej transakcii takto v priemere z kreditky odíde 33 eur.

Najčastejšie ľudia siahajú po kreditke v čase prázdnin, teda v júli a auguste, kedy mnohí Slováci dovolenkujú v zahraničí. Podobne veľmi časté sú transakcie kreditnými kartami aj v marci, teda v čase jarných prázdnin a s nimi spojenými lyžovačkami a pobytmi na horách.