Novinka: 4K HFR
SES a LG Electronics predviedli špičkovú HFR technológiu určenú pre vysielanie v 4K rozlíšení na OLED TV.

HFR je novou technológiou v oblasti vysielania. Zvyšuje kvalitu prenosu 4K Ultra HD obsahu zvýšením počtu snímok za sekundu (FPS) až na 120. Táto hodnota predstavuje maximálnu možnú úroveň pre vysielaný obsah v porovnaní so súčasnými technológiami, ktoré podporujú obvykle len úroveň do 50 FPS. Zvýšená frekvencia snímok je dôležitá najmä pri zobrazení rýchleho pohybu, napríklad pri športe. Zobrazuje prirodzený živý obraz a zároveň eliminuje degradáciu obrazu súvisiacu s pohybom, ktorá sa vyskytuje na bežných televíznych prijímačoch.

Okrem výrobcov displejov sa globálni vysielatelia a poskytovatelia obsahu pripravujú na spustenie druhej fázy Ultra HD vysielania využívajúc špecifikáciu DVB UHD-1 Phase 2, vrátane technológie 4K HFR. Štandard UHD-1 Phase 2 takisto zahŕňa aj ďalšie špičkové technológie, akými sú vysoký dynamický rozsah (HDR) a nová generácia zvuku (NGA).

Financie: Slováci majú nesplatené záväzky najmä voči bankám a mobilným operátorom
Len tretina slovenských respondentov (36%) európskeho prieskumu MillwardBrown pre KRUK uviedla, že mala väčšie či menšie omeškanie so splátkami dlhu alebo platbami za iné záväzky.

Zodpovednejší pri splácaní sú len Španieli (29% dlžníkov s omeškaním platieb). Najhoršia situácia je v Poľsku, kde omeškanie s platbami záväzkov priznalo viac než 57% respondentov. Záväzky po splatnosti má však len 14% opýtaných Slovákov, v prípade Nemcov je to takmer tretina (viac ako 29%). V Poľsku ide o menej než 12% respondentov. Omeškanie platieb slovenských dlžníkov sa týka najčastejšie splátok úverov (32%) a účtov za mobilné telefóny (21%). Zatiaľčo Slováci majú nesplatené záväzky predovšetkým voči bankám a mobilným operátorom, v Taliansku a Rumunsku dlžia ľudia hlavne za elektrinu či plyn. V Španielsku majú dlžníci najväčší problém so splácaním hypoték a v Poľsku s nájmom.

       
Zo slovenských respondentov prieskumu má aktuálne nejakú pôžičku viac ako 51% a ďalších 15% plánuje vziať si úver v priebehu nasledujúceho roka. Najzadlženejší sú ľudia v Rumunsku, kde má pôžičku viac ako 60% respondentov a ďalších viac ako 33% sa plánuje zadlžiť v nasledujúcom roku. Najmenej pôžičiek splácajú respondenti z Nemecka (menej než 38%), kde sa tiež najmenej ľudí plánuje zadlžiť (menej než 10%).

Radíme: Ransomware WannaCry
WannaCry/Wcry je relatívne nová rodina ransomvéru, ktorá sa objavila koncom apríla. Doteraz sa šírila prostredníctvom URL adries programu Dropbox posielaných emailom. Nové varianty sa však už šíria prostredníctvom nedávno objavenej zraniteľnosti Windows Server Message Block (SMB).

Výsledkom je jeden z najvážnejších útokov ransomvéru na používateľov po celom svete.

Ransomvér žiada výkupné vo výške 300 dolárov v mene Bitcoin, čo je menej ako pri skorších útokoch. Doteraz bolo zasiahnutých približne 70 krajín na celom svete, najviac útokov bolo zaznamenaných v Európe, konkrétne vo Veľkej Británii. Podľa výskumov Trend Micro sú najpoužívanejšími variantmi pri útokoch RANSOM_WANA.A a RANSOM_WCRY.I.  

Základné informácie a odporúčania

1. Prečo sa WannaCry rozšíril tak rýchlo?
Na základe analýzy sa zistilo, že malvér hľadá otvorený port 445 v lokálnej sieti a na internete a využíva zraniteľnosť na umiestnenie a spustenie kópie seba samého.

2. Je moja organizácia ohrozená/zasiahnutá?

Svoj systém si môžete skontrolovať aj s pomocou bezplatného nástroja TU.  

3. Čo je potrebné urobiť?

Všetky aktuálne odporúčania pre správcov sietí/administrátorov vychádzajú z nasledujúcich troch scenárov: zariadenia sú v režime stand-by (sleep mode), zariadenia sa pripravujú na „prebudenie“ a škodlivé súbory sa už nachádzajú v systéme. Konkrétne kroky pre všetky scenáre nájdete TU.

EU: Potraviny naše každodenné
Potravinový odpad v únii za jeden rok dnes dosahuje približne 88 miliónov ton, čo je asi 173 kg na obyvateľa. V dôsledku produkcie a likvidácie potravinového odpadu dochádza zároveň k uvoľňovaniu 170 miliónov ton emisií CO2 a spotrebe 26 miliónov ton zdrojov. Dokážeme to zmeniť?  

Nové uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva prijať opatrenia na zníženie potravinového odpadu v EÚ do roku 2025 o 30% a do roku 2030 o 50% v porovnaní s úrovňou z roku 2014 (legislatívny návrh o odpadoch, o ktorom parlament hlasoval v marci). Vnútroštátne orgány a všetky zainteresované organizácie musia klásť väčší dôraz na vzdelávanie spotrebiteľov. Zamerať by sa pritom mali na vysvetľovanie rozdielu medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby s cieľom obmedziť zbytočné plytvanie potravín. Komisia by tiež mala zhodnotiť, či je možné odstrániť niektoré spotrebiteľov mätúce dátumy z obalov výrobkov, avšak iba v prípade, že z toho pre konzumentov či životné prostredie nebudú vyplývať žiadne riziká.

Podľa poslancov je dôležité iniciovať zmeny v smernici o DPH, prostredníctvom ktorých by sa výslovne povolili daňové výnimky na darovanie potravín. Parlament tiež žiada, aby sa Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) využíval vo väčšej miere aj na financovanie nákladov spojených so zberom, dopravu, skladovaním a distribúciou darovaných potravín.

Financie: Slováci sa stále zadlžujú
V medzinárodnom prieskume Slováci potvrdili, že sa aktívne zajímajú o finančné záležitosti, s peniazmi vychádzajú prevažne dobre, ale pomerne často sa zadlžujú. Platobná morálka dlžníkov je nadpriemerná – len každý siedmy respondent mal v čase prieskumu nejaký záväzok po splatnosti.

Podľa európskeho prieskumu MillwardBrown pre KRUK bankový účet a on-line bankovníctvo využíva viac než 93%, resp. 76% Slovákov. Napríklad v Nemecku je to len 87%, resp. 74% ľudí. Slováci tiež veľmi vysoko hodnotia svoju finančnú gramotnosť: len necelé 4% respondentov prieskumu priznávajú veľmi nízku alebo žiadnu znalosť bankových produktov, zatiaľčo v Taliansku je to viac než 18% opýtaných. Výbornú alebo veľmi dobrú znalosť bankových produktov deklaruje 40% Slovákov, čo je najviac zo všetkých krajín, v ktorých prieskum prebiehal.

Slováci hodnotia nadpriemerne aj svoju finančnú situáciu. Celých 37% respondentov prieskumu uviedlo, že si môže dovoliť všetko, čo potrebuje, že sporí a dokáže pokryť aj neplánované výdavky. Podobne sú na tom Česi a najlepšie hodnotia svoju finančnú situáciu Nemci (43% respondentov má dostatok peňazí, môže sporiť a nezaskočia ich náhle výdavky). Najhoršie hodnotili svoju finančnú situáciu respondenti v Taliansku a Rumunsku: viac než 17% z nich priznáva, že často nemá prostriedky ani na najnutnejšie potreby. Dve tretiny Poliakov (64%) uvádzajú, že majú dostatok peňazí na bežné potreby, ale nečakané výdavky im spôsobujú problémy. V rovnakej situácii je polovica (51%) Slovákov.