EU: Digitálny jednotný trh
Európska komisia uverejnila priebežné hodnotenie stratégie digitálneho jednotného trhu. Jeho súčasťou sú bilancia dosiahnutého pokroku, výzva adresovaná spoluzákonodarcom, aby sa urýchlene zaoberali všetkými predloženými návrhmi, ako aj náčrt budúcich opatrení týkajúcich sa online platforiem, dátového hospodárstva a kybernetickej bezpečnosti.

Podľa aktuálnej štúdie Eurobarometra sú dve tretiny Európanov presvedčené o tom, že využívanie najnovších digitálnych technológií pozitívne ovplyvňuje fungovanie spoločnosti, ekonomiku, ako aj ich vlastné životy, pričom väčšina respondentov od EÚ, členských štátov a firiem očakáva riešenie otázok spojených s digitalizáciou (napr. jej vplyv na zamestnanosť a zvýšený dopyt po digitálnych zručnostiach).

 Tri budúce kľúčové oblasti:

- V oblasti dátového hospodárstva komisia pripravuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa cezhraničnej voľnej výmeny údajov, ktoré nemajú osobný charakter (jeseň 2017), ako aj iniciatívu v súvislosti s dostupnosťou a opakovaným používaním verejných alebo z verejných zdrojov financovaných údajov (jar 2018). Komisia bude navyše pokračovať vo svojej práci týkajúcej sa právnej zodpovednosti a ďalších nových otázok súvisiacich s údajmi.

- V oblasti kybernetickej bezpečnosti komisia do septembra 2017 preskúma stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mandát Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby ho zosúladila s novým rámcom pre kybernetickú bezpečnosť v rámci EÚ. Komisia bude aj naďalej aktívna pri navrhovaní dodatočných opatrení týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, certifikácie a označovania, aby zvýšila kybernetickú bezpečnosť prepojených objektov.

- V oblasti online platforiem predstaví komisia do konca roka 2017 iniciatívu na riešenie nespravodlivých zmluvných podmienok a obchodných praktík zistených vo vzťahoch typu platforma – podnik, pričom už nedávno v tomto smere prijala rozhodnutia týkajúce sa presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže. Iniciovala už niekoľko dialógov so zástupcami online platforiem v rámci digitálneho jednotného trhu (napr. internetové fórum EÚ, kódex správania pri nezákonných prejavoch nenávisti na internete a memorandum o porozumení v otázkach predaja falšovaného tovaru prostredníctvom internetu) a plánuje ich lepšiu koordináciu. Jedným z cieľov je dosiahnuť pokrok v procesných aspektoch a zásadách týkajúcich sa odstraňovania nelegálneho obsahu – mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení – založených na transparentnosti a ochrane základných práv.

Komisia okrem toho rieši potrebu ďalších investícií do digitálnych infraštruktúr a technológií v oblastiach, v ktorých potreba investovania ďaleko prekračuje kapacity samotných členských štátov, predovšetkým v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky.

Content marketing: Slováci príliš neregistrujú
Dve tretiny Slovákov zatiaľ nepostrehli žiadnu formou content marketingu. Z tretiny, ktorá sa s ním stretla, sleduje tieto aktivity 39% respondentov.

Termín content marketing, čiže typ marketingu, ktorého výstupom sú vlastné časopisy, blogy, videá, články a podobne je v súčasnosti pomerne rozšíreným a obľúbeným spôsobom, ako osloviť nielen nových zákazníkov alebo fanúšikov. Slovenskej internetovej populácii však tento pojem nie je až tak známy: zaznamenala ho tretina opýtaných. Vo väčšej miere ho registrujú mladšie vekové kategórie: napríklad medzi respondentami vo veku 15–24 rokov sa s týmto druhom marketingu stretlo 56% ľudí, v kategórii 25–34 rokov je to 37% ľudí, avšak v najstaršej vekovej skupine 55 a viac rokov je to už iba 13%.

Z tých, ktorí sa s content marketingom už niekedy stretli, odpovedalo 39%, že nejaké z týchto výstupov sleduje. Viac než mužov (33%) zaujíma tento typ marketingu ženy (46%). Z vekových skupín ho sledujú najviac respondenti vo veku 45–54 rokov a 15–24 rokov (v oboch vekových skupinách sa k tomu hlási 43% ľudí). Viac taktiež sledujú obsahový marketing ľudia s vyšším či vysokoškolským vzdelaním (47% oproti 37% ľudí so stredným vzdelaním a 30% so základným vzdelaním).

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov z internetovej populácie staršej než 15 rokov.

e-Schránka: Elektronické podávanie žiadostí o eurofondy
Byrokracia pri žiadostiach o príspevok z eurofondov má byť menšia. Nový projekt sa týka oblasti podpory malých a stredných podnikov v kreatívnom priemysle v rámci Operačného programu Výskum a inovácie.

Vo výzve sa v rámci iniciatívy „Jedenkrát a dosť“ výlučne zavádza elektronické podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Zníži sa tak počet povinne prikladaných príloh k žiadosti z daňového úradu, z obchodného registra, zo zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne, pretože sa tieto údaje budú získavať z dostupných registrov. Žiadosť bude spolu s prílohami potrebné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a prostredníctvom elektronickej schránky zaslať riadiacemu orgánu.

Viac informácií nájdete na stránke Ministerstva hospodárstva SR ako aj na stránke Operačný program Výskum a inovácie a v metodických usmerneniach Ministerstva hospodárstva SR.

Trend: Autonómne riadenie    
Miesto na pracovné stretnutia, kancelária alebo obývačka – v budúcnosti na to všetko postačí interiér vozidla. Autonómne riadenie zmení naše zaužívané predstavy o vozidle a využití jeho interiéru.

Autonómne vozidlá ponúknu nové možnosti, ako využiť čas počas jazdy v aute. S tým súvisí aj zmena vnútorného priestoru a spôsobu sedenia. Ako budeme využívať interiér automobilu, keď autonómne riadenie dosiahne úroveň 3 a 4? Odpovede ponúkajú zaujímavé inovácie, ktoré poskytnú cestujúcim tiež vyššiu úroveň bezpečnosti, pohodlia a komfortu.

Napr. súčasťou konceptu AI17 sú tieto inovácie:

·           Konverzačný mód – pasažieri na predných sedadlách sa môžu pohybovať vďaka rotačnej platforme, ktorá vytáča sedadlo až o 70 stupňov do vonkajšej strany (uľahčuje nastupovanie a vystupovanie) a o 15 stupňov do vnútornej strany, čo podporuje vzájomnú interakciu  posádky pri rozhovore. Pozície sedadiel sa vzájomne synchronizujú a integrovaná elektronika si pamätá využívané polohy sedadiel.

·           Predné sedadlo, ktoré sa naklápa podľa polohy tela pasažiera – patentovaná technológia sedenia "Comfort Shell" sa prispôsobuje polohe tela podľa polohy chrbtice a súčasne podopiera aj bedrovú časť.

·           Hybridná štruktúra zadného sedadla – ponúka viac osobného priestoru a poskytuje integrovanú opierku na nohy, čím zvyšuje pohodlie pre cestujúcich na zadných sedadlách.

·           Úložisko v priestore zadného sedadla – ak majiteľ potrebuje väčší úložný priestor, zadné sedadlá je možné sklopiť úplne naplocho.

·           Opierky na nohy na zadných sedadlách – sú vyrobené z pružinovej ocele a ohýbajú sa pod tlakom lýtka cestujúceho.

·           Vankúšová opierka – koncept "Cushion Console" ponúka opierku na ruky, ktorá podporuje celé rameno a poskytuje priestor na uloženie menších predmetov.

·           Opierky na ruky, ktorých poloha sa prispôsobuje polohe tela pri naklápaní sedadla a vo všetkých rotačných pozíciách.

·           Opierka hlavy – hlavová opierka, polohovateľná v štyroch osiach elektricky alebo manuálne, poskytuje oporu pre cestujúceho vo všetkých pozíciách sedadla; manuálna hlavová opierka sa jednoducho nastavuje pomocou špeciálneho obojstranného držiaka.

IKT: Prečo nie je informatika atraktívna?
Nezáujem, obavy z náročnosti, chýbajúca motivácia... Podľa prieskumu IVO iba 15% mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov sa rozhodlo študovať, príp. už vyštudovalo informatiku alebo príbuzný technický odbor (elektrotechniku, robotiku, mechanotroniku, telekomunikácie a pod.).

Naopak, až 44% mladých síce o tejto možnosti na základnej alebo strednej škole uvažovalo, ale nakoniec sa rozhodlo inak. Ďalších 41% o možnosti študovať informatiku alebo niečo súvisiace ani neuvažovalo. Za nízkou atraktívnosťou štúdia informatiky je predovšetkým nezáujem, resp. záujem mladých o niečo iné. Tento argument uviedlo až 32 % opýtaných.

Ďalšími dôvodmi sú obavy z jeho náročnosti, ktorými argumentuje každý piaty respondent (22%) a nedostatočná motivácia. Okolo 15% mladých tvrdí, že na základnej alebo strednej škole ich nikto nemotivoval, ani neponúkal možnosť ďalšieho štúdia informatiky alebo obdobného technického oboru. Ojedinelé nie sú ani rozhodnutia nepokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Týka sa to každého desiateho respondenta. Medzi ďalšie dôvody „prečo nie informatika“ sú obavy z uplatnenia v mieste bydliska (7%), nízka počítačová gramotnosť (6%) alebo vplyv rodičov na budúce povolanie (5%).