e-Schránka: Zriadená pre takmer všetky mestá a obce
Podľa posledných údajov Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) môžeme elektronicky komunikovať už so všetkými slovenskými mestami a takmer so všetkými obcami.

Občania či podnikatelia sa tak môžu elektronicky obrátiť na všetkých 140 slovenských miest, 39 mestských častí a 2.828 obcí. Okrem nich majú z orgánov verejnej moci zriadenú elektronickú schránku tiež školy a školské zariadenia, správcovia, notári, exekútori, ale komunikovať elektronicky môžete napríklad aj so školskou jedálňou v Slovenskom Novom Meste, Národným športovým centrom, Slovenskou komorou architektov, Komorou geodetov a kartografov, ÚĽUV-om, Štátnou filharmóniou Košice, Dobrovoľným hasičským zborom Veľké Ripňany či Hvezdárňou a planetáriom Hlohovec. Svoju elektronickú schránku má zriadený aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prevádzkovateľom elektronických schránok je NASES. Orgány verejnej moci zasielajú svoje žiadosti o ich zriadenie na Úrad vlády SR. Celý postup je zverejnený na stránke slovensko.sk. Na základe tejto žiadosti NASES schránky vytvorí. Zoznam inštitúcií, ktoré majú zriadenú svoju elektronickú schránku, NASES aktualizuje na mesačnej báze. Informácie sú dostupné na portáli otvorených dát data.gov.sk.

Trend: Tlak trhu práce na počítačové zručnosti rastie
Kým v roku 2012 sa s takýmito požiadavkami zamestnávateľov alebo situácie na trhu práce stretlo 40%, v súčasnosti je to už 67% mladých vo veku 18-26 rokov. Iba menej ako pätina opýtaných takúto skúsenosť nemá, hoci si zamestnanie už hľadala. Zvyšnú časť (16%) tvoria tí, ktorí ešte študujú a prácu si zatiaľ nehľadali.

Pomer medzi úrovňou počítačových zručností, ktoré požadoval zamestnávateľ a úrovňou, ktorú deklarujú samotní uchádzači, nie je vyrovnaný. Na jednej strane „ponuka výrazne prekračuje dopyt“ v prípade základných, používateľských zručností. Pokiaľ zamestnávateľ alebo situácia požadovali iba základné zručnosti, vedelo ich splniť podľa najnovšieho prieskumu IVO 55% opýtaných. Zvyšných 45% uchádzačov však vedelo „ponúknuť“ vyššiu ako základnú úroveň – pokročilú až expertnú. Dopyt s ponukou sa ale nestretol v prípade, ak zamestnávateľ požadoval pokročilú úroveň. Túto podmienku totiž dokázalo splniť už len 65% opýtaných. No najhoršia situácia sa ukázala byť v prípade expertných zručností, ktorú dokázalo splniť iba 44% opýtaných. V inom pohľade zasa požiadavky trhu práce na zvládanie IKT rastú najmä s výškou dosiahnutého vzdelania. Kým medzi respondentmi so základným vzdelaním má takúto skúsenosť každý druhý (48%), medzi mladými s neúplným stredoškolským vzdelaním je to už 59%, s maturitou 69% a s vysokou školou až 80% opýtaných.

Základnú, teda užívateľskú úroveň počítačových zručností deklaruje v súčasnosti podľa prieskumu 43% respondentov. Ide o bežné činnosti ako práca s PC, rôznymi kancelárskymi aplikáciami, internetom, mailom, sociálnymi sieťami a pod. Takmer polovica mladých (49%) tvrdí, že zvláda prácu na pokročilej úrovni – teda prácu s profesionálnymi aplikáciami (softvérom) a hardvérom. IKT na expertnej úrovni, napr. programovanie, analýza, vývoj, modelovanie alebo iné tvorivé činnosti, však zvláda iba 8% opýtaných.

SR: Informatickému vzdelávaniu chýba väčšia orientácia na prax
Podľa najnovšieho prieskumu až 38% ľudí vo veku 18-26 rokov tvrdí, že základná alebo stredná škola ich v rámci informatického vzdelávania naučila len veľmi málo, čo by prakticky využili pre svoje zamestnanie, pri hľadaní zamestnania, prípadne pre podnikanie.

Ďalších 50% respondentov škola naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami. Iba 12% mladých hodnotí štúdium informatiky na základnej a strednej škole pozitív-ne – škola ich teda naučila všetko, čo potrebujú vedieť. Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1.061 respondentov z februára 2017 mladá generácia kritizuje najmä nedostatočnú úroveň vzdelávania v kľúčových oblastiach, akými sú programovanie a kreatívna činnosť (napr. tvorba web stránok, multimédií, programovanie aplikácií, návrhy a dizajnovanie systémov...); práca s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme; právna problematika (napr. autorské práva, typy softvérových licencií, nelegálne praktiky v prostredí in-ternetu,...) alebo riešenie problémov, algoritmické a logické myslenie. Skúsenosti a zručnosti v nich chýbajú priemerne štyrom z desiatich mladých ľudí, pričom za problém číslo jeden označilo až 55% respondentov programovanie a rôzne kreatívne činnosti. Mladým ľudom teda chýba možnosť naučiť sa využívať informačné technológie ako praktický nástroj na vytváranie „niečoho nového“.

„Kľúčové dôvody, prečo sa na základných a stredných školách naučili málo pre život a prax, sú mladými ľuďmi vnímané skôr ako metodicko-systémové nedostatky než deficity v technických alebo ľudských zdrojoch“, konštatuje Marián Velšic. „Za hlavnú príčinu nedostačujúceho informatického vzdelávania označilo 25% respondentov to, že sa učili príliš veľa teórie na úkor praxe. Ďalších 24% opýtaných kritizuje rýchlosť, povrchnosť a formálnosť preberania látky, ktorá bola zapríčinená nedostatočným počtom vyučovacích hodín vyčlenených na informatiku. Napokon tretím dôvodom sú podľa názoru 21% mladých zastarané učebné osnovy, ktoré nereflektujú najnovší vývoj a trendy v informatike.“

Slovensko: Nálada spotrebiteľov sa stále zlepšuje
Po silnej druhej polovici roka 2016 ekonomické očakávania slovenských spotrebiteľov v prvých troch mesiacoch t.r. mierne poklesli. Na konci marca však tento ukazovateľ zostal na 19,6 bodu, čo je o málinko vyššie ako vlani, kedy bola koncom marca zaznamenaná hodnota 16,3 bodu. Slováci teda vo svojej krajine aj naďalej očakávajú solídny hospodársky rast.

Takisto príjmové očakávania slovenských spotrebiteľov zostali vysoké a zaznamenali na konci prvého kvartálu hodnotu 29,2 bodu. To je o viac ako šesť bodov viac ako vlani. Nehľadiac na pretrvávajúco vysokú mieru nezamestnanosti zapôsobila ako určitá vzpruha zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles inflácie.

Na konci prvého štvrťroka 2017 sa na Slovensku zvýšila aj ochota nakupovať, a síce o 13,1 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom (11,9 bodu) predstavuje mierny nárast. Rastúce príjmy a klesajúca nezamestnanosť zrejme poukazujú na to, že slovenskí spotrebitelia získavajú dojem, že si môžu opäť dovoliť väčšie nákupy.

Na konci decembra 2016 dosiahla spotrebiteľská klíma európskej dvadsaťosmičky najvyššie hodnoty od januára 2008. V januári 2017 stúpla podľa prieskumu GfK o ďalšie dva body na 19,9 bodu a potom sa v marci ustálila na 18,9 bodu.

 

EU: Sociálny rozmer Európy do roku 2025
Spolu s Európskym pilierom sociálnych práv Európska komisia zverejnila aj diskusný dokument nadväzujúci na nedávno zverejnenú Bielu knihu o budúcnosti únie. Ide o prvý zo série piatich diskusných dokumentov na témy, ktoré sú pre EÚ kľúčové a ktoré komisia plánuje zverejniť do konca júna tohto roku.

Dokument sa týka sociálneho rozmeru budúcnosti EÚ do roku 2025 a je príspevkom komisie do diskusie o tom, ako udržať životnú úroveň, zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest a vybaviť ľudí správnymi zručnosťami. Komisia v ňom predstavuje tri možné scenáre, ktoré sa dajú kombinovať a navzájom sa nevylučujú.

Prvý scenár s názvom „Obmedzenie sociálneho rozmeru na voľný pohyb“ opisuje obmedzenie spolupráce v sociálnej oblasti len na voľný pohyb osôb. V rámci tejto možnosti by Komisia zachovala platné pravidlá týkajúce sa cezhraničného pohybu osôb, sociálneho zabezpečenia migrujúcich občanov, vysielania pracovníkov, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pravidlá o uznávaní diplomov. Neexistovali by už však minimálne normy EÚ napríklad v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovného času a času odpočinku ani materskej či otcovskej dovolenky.

Druhý scenár  názvom „Kto chce v sociálnej oblasti robiť viac, robí viac“ umožňuje prehĺbiť spoluprácu v sociálnej oblasti tej časti členských štátov, ktoré o to prejavia záujem.

Podľa tretieho scenáru s názvom „EÚ27 spoločne prehlbuje sociálny rozmer Európy“ by sa posilnila spolupráca v sociálnej oblasti  medzi všetkými členskými štátmi, pričom právne predpisy by stanovovali nielen minimálne normy, ale vo vybraných oblastiach by v plnej miere harmonizovali práva všetkých občanov EÚ.