NASA: Observatórium extrémneho vesmíru
Na letisku pri novozélandskom mestečku Wanaka prevádzkuje NASA bázu pre program letov svojich najpokročilejších balónov. Tie majú objem pol milióna metrov kubických a dokážu s viac než tonovým vedeckým nákladom letieť stratosférou vo výške 33,5 kilometrov počas 50 dní.

V utorok ráno z Wanaky v treťom SPB balóne odštartovalo na svoju misiu Observatórium extrémneho vesmíru EUSO (Extreme Universe Space Observatory). Zo stratosféry bude pozorovať atmosféru pod sebou a sledovať fluorescenčné žiarenie emitované časticovými spŕškami v atmosfére. Je ich extrémne málo, preto je dôležité pozorovať ich výskyt pokiaľ možno na čo najväčšej ploche. Táto misia ich po prvý raz zaregistruje z hranice vesmíru a potvrdí tak možnosť ich pozorovania z vesmíru, z orbity Zeme na ešte väčšej ploche.

EUSO-SPB balón je prípravným experimentom JEM-EUSO experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS na Japonskom Experimentálnom module (JEM). Jeho cieľom je vyriešiť viac než pol storočia starú záhadu pôvodu častíc s ultra vysokou energiou. JEM-EUSO detektor bude z ISS pozorovať plochu 140 tisíc kilometrov štvorcových. Uvidí preto za 3 roky na ISS dostatok častíc s ultra vysokou energiou, aby túto otázku vyriešila. EUSO detektory sú ultrarýchle širokouhlé UV kamery snímkujúce rýchlosťou 400 tisíc snímkov za sekundu. JEM-EUSO detektor má mimoriadne ľahké šošovky s plochou viac než 4 metre štvorcové, EUSO-SPB detektor s plochou 1,4 metra štvorcového.

Slovensko sa podieľa na príprave JEM-EUSO experimentu od roku 2008. Ústav Experimentálnej Fyziky SAV v EUSO misiách pracuje na prieskume svetelného pozadia nočnej oblohy. Spolu s Technickou univerzitou v Košiciach sa podieľa aj na automatizovanom rozpoznávaní časticových spŕšok. EUSO-SPB balón hladko odštartoval na svoj rekordný, až 100 dní trvajúci let. Po ich uplynutí ho jeho operátori z NASA pošlú na vhodnom mieste k Zemi tak, aby pristál na pevnine. Let EUSO-SPB balónu môžete sledovať na https://www.csbf.nasa.gov/newzealand/wanaka.htm.

EÚ: 22,1 miliónov eur na dopravu a energetiku
Členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, schválili návrh Európskej komisie investovať 22.1 miliónov eur do 7 projektov, ktoré pomôžu rozvíjať trvalo udržateľnú a efektívnu dopravnú a energetickú infraštruktúru v EÚ.

Štyri z vybraných siedmych projektov sa budú vzťahovať na priority v rámci dopravy, akými sú budovanie námorných diaľnic, námorných prístavov či multimodálnej dopravy s dôrazom na sektor zemného plynu – na túto oblasť je vyčlenených 8,8 milióna eur z celkového objemu financií. Ďalším 12,3 milióna eur poputuje na dve opatrenia v odvetví elektrickej energie, a to riešenie cestnej a multimodálnej dopravy. Posledné opatrenie, na ktoré je vyčlenený 1 milión eur, sa týka inteligentných sietí, so zameraním na železničnú dopravu. 

Projekty budú financované z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý je jedným z kľúčových nástrojov financovania stratégie energetickej únie EÚ na podporu rastu, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom cielených investícií do infraštruktúry na európskej úrovni.

e-Schránka: Používateľsky prívetivejšia
Prehľadnejšie doručenky a jednoduchšia manipulácia so správami či možnosť preposielania správ z elektronickej schránky do emailu. To sú vylepšenia, ktoré používatelia a odborníci z oblasti IT považujú za najdôležitejšie.

Cieľom prieskumu Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, v ktorom svoj názor vyjadrilo takmer 400 respondentov, bolo identifikovať možné vylepšenia funkcionalít elektronických schránok a následne ich zrealizovať. Od 1. júla 2017 bude totiž elektronická komunikácia so štátom pre väčšinu právnických osôb povinná. Svoju elektronickú schránku má zriadenú aj každý občan nad 18 rokov, ktorý ju môže na komunikáciu so štátom využívať dobrovoľne.

Zjednodušenie výberu a listovania v zozname správ bolo respondentami označené za najdôležitejšiu funkcionalitu vôbec. Táto zmena je dôležitá pre 80% hlasujúcich. Takisto 80% respondentov označilo za prioritu preposielanie správ zo schránky do svojho emailu. Pre používateľov je dôležité mať prehľad vo svojich správach a označovanie správ ako u štandardných emailových klientov.  Preto by 79% respondentov uvítalo prehľadnejšie zobrazovanie údajov v doručenke. V schránke pribudne aj priamy odkaz na zoznam elektronických služieb. Na jednom mieste teda používatelia nájdu všetky možnosti, ktoré sa budú dať vyriešiť pomocou e-schránky v rámci verejnej správy.

Až 181 z respondentov napísalo svoj podnet na zlepšenie aj v rámci dobrovoľného textového poľa. Z textových odpovedí je zrejmé, že svoj názor vyjadrili tak technologicky zdatní používatelia ako aj používatelia – začiatočníci, ktorí sa so samotnou schránkou ešte len oboznamujú. NASES bude zmeny v elektronických schránkach zapracovávať postupne vo viacerých krokoch.

Bezpečnosť: V novej ére Otvorenej ekonomiky
Spoločnosti sa musia pripraviť na príchod všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Legislatíva GDPR vstúpi do platnosti v roku 2018 a je preto nevyhnutné, aby porozmýšľali o možnom vplyve budúcich narušení dát a o spôsobe, ktorým je možné túto hrozbu zmierniť.

Firmy už teraz čelia hrozbám vonkajších útokov a aktuálne bezpečnostné systémy ešte nie sú pripravené na nové výzvy. Škody napáchané v rámci kybernetického zločinu sa v roku 2016 vyšplhali na 335 miliárd libier (World Economic Forum. Global Risks Report 2016) a táto suma môže v roku 2019 stúpnuť až k celkovým 2,1 biliónom libier (Juniper Research.  Cybercrime and the Internet of Threats).  Riziká spojené s ležérnym prístupom k ochrane dát sú úplne zrejmé už dnes. Takmer 70% mileniálov otvorene priznáva porušovanie IT pravidiel a používanie aplikácií, ktoré ich zamestnávateľ nepovoľuje (Trackvia. Millennials AT WORK research, June 2014).

V roku 2020 majú byť inteligentné bezpečnostné platformy a nové technológie prínosom pre organizácie, ktoré sa budú snažiť prispôsobiť novým zariadeniam a tiež modelom správania sa v podnikových sieťach. Tento nový režim Samsung nazýva Otvorená ekonomika. Charakterizovaná bude intenzívnou spoluprácou nezávislých pracovníkov (freelancerov), rutinným začleňovaním inovácií, ktoré so sebou prinášajú startupy a novým druhom spolupráce medzi skoršími konkurentmi. S rýchlo sa zvyšujúcim množstvom hrozieb čelí organizácia novým výzvam v oblasti ochrany svojich dát v úsilí zachovať si súkromie naprieč celým podnikom.

Podľa výskumu The Future Laboratory výkonné a flexibilné bezpečnostné platformy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri začleňovaní a fungovaní firiem vo vnútri otvorenej ekonomiky. Správne bezpečnostné riešenie by malo firmám umožniť, aby profitovali z výhod, ktoré prerod na digitálnu pracovnú kultúru prináša: vyššia produktivita, úspory nákladov a mobilnejšia a agilnejšia pracovná sila, ktorá prinesie vyššiu flexibilitu a mieru prispôsobivosti.

Aktuálne: Prvé osýpky už aj na Slovensku
Klinika infektológie a cestovnej medicíny UN L. Pasteura v Košiciach oznámila prijatie 25 ročného pacienta s trvalým bydliskom v Taliansku, študenta na UPJŠ v Košiciach s podozrením na osýpky.

Pacient je už v súčasnosti prepustený v dobrom zdravotnom stave do domácej liečby. Ochorenie malo ľahký priebeh bez komplikácii a pacient nie je v súčasnom období infekčný, nepredstavuje riziko šírenia ochorenia. Importovaný prípad osýpok v Slovenskej republike bude Úrad verejného zdravotníctva SR hlásiť do Európskeho systému rýchleho varovania

Osýpky sú jedným z najzávažnejších vírusových ochorení. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, akými sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam a rýchlo sa šíri vzduchom najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Posledné domáce ochorenie bolo v Slovenskej republike zaznamenané v roku 1998 a posledné importované prípady osýpok na Slovensku boli hlásené v rokoch 2011 a 2012.

Vzhľadom na nárast osýpok v krajinách Európy je import na naše územie možný z ktorejkoľvek krajiny, kde sa osýpky v súčasnosti vyskytujú. V prevencii platia všeobecné zásady osobnej hygieny a dôsledné vyhýbanie sa kontaktu s osobami chorými na akékoľvek prenosné ochorenie s respiračnými prejavmi a exantémom. Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Hlavný hygienik SR preto opätovne odporúča rodičom, ktorí nedali zaočkovať svoje deti, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich zaočkovania.