m-Aplikácia: ŠPZ SMS
Majiteľovi ŠPZ môžete poslať krátku správu bez toho, aby ste poznali jeho telefónne číslo. Jednoducho ju odošlete na ŠPZ/EČV. Vaša identita a telefónne číslo sú pritom anonymné - aplikácia ich nevyužíva a nepublikuje.

Podľa internetovej prezentácie môže byť aplikácia užitočná, ak ste napr. zaregistrovali plačúce, osamotené dieťa v aute, videli nehodu alebo parkovacie miesto blokuje iné auto... Majiteľovi vozidla môžete okamžite poslať správu na ŠPZ (EČV) a nemusíte poznať jeho telefónne číslo. Správy sa teda neposielajú cez operátora. Neveríte? Vyberte SIM kartu z telefónu, pripojte ho cez WiFi k internetu a vyskúšajte poslať správu.

Aplikácia rešpektuje Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podmienkou jej využívania je registrácia na webstránke a inštalácia v smartfóne z GooglePlay. Nezáleží, či využívate web aplikáciu alebo smartfón. Pokiaľ ste prvý registrátor značky - je Vaša. (Nepoužívajte cudzie.) Každému ďalšiemu žiadateľovi o rovnakú značku môžete prístup povoliť, alebo aj nie.

Upozorňujeme: Nebezpečný očný krém
Do európskeho systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) nahlásili v Estónsku nový zdraviu škodlivý výrobok. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa môže vyskytovať aj na Slovensku.

Ide o Eye Performer Gel Supérieure – očný krém značky DeAura D'or mystère (výrobná dávka/typ: 07091816, čiarový kód uvedený na sade: 7290106492387) z Izraela. V tomto nezmývateľnom výrobku bola zistená prítomnosť zmesi konzervačných látok Methylchloroisothiazolinone a Methylisothiazolinone (0,0025%), čo je v rozpore s prílohu č. 5 (Zoznam konzervačných látok povolených v kozmetických výrobkoch, položka č. 39) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov. Zmes je povolená len do zmývateľných výrobkov. Výrobok tak môže spôsobiť alergickú reakciu u citlivých osôb.

Kompletná databáza výrobkov nahlásených do systému RAPEX je dostupná na webovej stránke Európskej komisie:

ec.europa.eu/consumers/consumers_safety/safety_products/rapex/index_en.htm.

Aktuálne: Dievčatá nechcú študovať vedu a technológie
Aj keď ženy boli priekopníčkami počítačovej vedy – napríklad prvý počítačový algoritmus navrhla a napísala pred 200 rokmi Ada Lovelaceová - dnes táto oblasť viac oslovuje mužov. Podľa OECD iba 1 z 5 absolventov odboru počítačových vied v 35 európskych krajinách je žena. Ide o obrovský nevyužitý potenciál a jeden z hlavných problémov trhu práce. 

Slovenské dievčatá sa o tzv. STEM predmety začínajú zaujímať až v 12 rokoch, čo je o rok neskôr, než je európsky priemer. V období, kedy sa rozhoduje o výbere strednej školy, medzi 13 – 16 rokom ich záujem ale prepadá hlboko pod európsky priemer. V celoeurópskom porovnaní sa najskôr o vedu a technológie začínajú zaujímať dievčatá v Rusku (v 10 rokoch). V Poľsku sa záujem začína v 12 roku života, ale výrazne stúpa v 16 rokoch a nikdy neklesne pod európsky priemer.

Vláda, učitelia aj rodičia majú teda priemerne 4 až 5 rokov na to, aby dokázali zvrátiť klesajúci záujem dievčat o tieto dôležité predmety (medzi 12 a 16 rokmi). Hoci po dovŕšení 16. narodenín záujem o STEM predmety opäť rastie, nikdy sa už nevráti na pôvodnú hodnotu pred vekom 12 rokov. Dievčatá nevidia dostatočne silné prepojenie týchto predmetov s ich každodenným životom, chýba im podpora rodičov a učiteľov a taktiež dostatočný počet vzorov na uplatnenie v budúcom živote. Dôvodom straty záujmu môže byť aj prechod z prvého na druhý stupeň školy, zmena prostredia a učiteľov a proces dospievania. 

Prieskum Prečo európske dievčatá neštudujú vedu? zahrnul 11 európskych krajín: Slovensko, Českú republiku, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Rusko a Veľkú Britániu. Skupinové diskusie s 54 dievčatami sa uskutočnili v 9 krajinách a kvantitatívny prieskum medzi 11.500 dievčatami v 11 krajinách. STEM (Science, Technology, Engineering and Maths) bol definovaný ako prírodné vedy (vrátane biológie a medicíny), technológie, inžinierstva (vrátane dizajnu) a matematika.

 

Trend: Digitálny podpis
Softvérové riešenia na zaznamenávanie ručného podpisu v digitálnej forme sa začínajú čoraz viac presadzovať aj v mobilných zariadeniach (tablet, smartfón). Určené sú pre všetkých, ktorí chcú svoje papierové kancelárie zmeniť na bezpapierové.  

Umožňujú podpisovať elektronické dokumenty (napr. zmluvy, objednávky alebo preberacie protokoly) dotykovým perom priamo na obrazovku tabletu. Zákazníkovi to pripomína spôsob podpisovania, na ktorý bol vždy zvyknutý. Všetko má pred sebou, údaje si môže prekontrolovať. Rozdiel je iba v tom, že vlastnoručne nepodpisuje papier, ale elektronický dokument. Systém zaznamená ručný podpis vrátane biometrických prvkov a následne ho spojí s podpisovaným dokumentom.

Uplatnia sa aj pri digitalizácii papierovej agendy. Digitalizácia zmlúv vrátane digitálneho podpisovania má pre spoločnosti dva hlavné prínosy. Prvým sú finančné úspory dosiahnuté prechodom na elektronické dokumenty, ktoré dosahujú výšku niekoľkých eur na jednu zmluvu. Druhý veľký prínos zavedenia elektronického podpisovania zmlúv spočíva v urýchlení obchodného cyklu a zvýšení úspešnosti uzavretých kontraktov.

e-Dáta: Fotky v smartfóne si ceníme len na necelých 11 eur
Viacerí respondenti považujú digitálne spomienky za nenahraditeľné. Vyše dve pätiny (45%) z nich by nevymenili svoje fotky a videá z dovoleniek, a nepochybne ani spomienky pripomínajúce pokroky ich detí (44%) alebo seba v pre nich jedinečných situáciách (40%).

V rámci prieskumu Kaspersky Lab sa respondenti zo 17 krajín jednoznačne zhodli, že zdravotné problémy rodinných príslušníkov patria k najstresovejším situáciám. Strata alebo krádež digitálneho zariadenia (tabletu alebo smartfónu) sa umiestnila hneď na druhom mieste, ako tretia nasleduje obava zo strany digitálnych spomienok (fotiek). Nepríjemnosti spôsobené autonehodou, rozchod s partnerom, hádka s blízkymi a smútok z choroby zvieracieho miláčika zarezonovali v prieskume až na nižších pozíciách.

Na druhej strane experiment mediálnych psychológov z Univerzity vo Würzburgu priniesol protichodné výsledky. Napriek proklamovanému vzťahu ľudí k osobným dátam, ak by mali možnosť predať ich, vypýtali by si prekvapivo nízku cenu. Najvyššou sumou ocenili finančné a platobné dáta (v priemere 13,33 eur). Za kontaktné údaje by si vypýtali 11,80 eur v priemere, pričom za fotografie zo svojho digitálneho zariadenia by im stačilo v priemere len 10,37 eur. Ďalším prekvapivým zistením bolo, že keď boli respondentom ponúknuté uvedené sumy za úplné vymazanie dát, ako prvé padli „za obeť“ práve najcennejšie spomienky. K najčastejšie označeným patrili fotografie rodiny a priateľov, osobná dokumentácia, ako aj vlastné fotografie samotných účastníkov výskumu.