Upozorňujeme: Nebezpečná Modrá veľryba
Z Ruska prenikli informácie o hre na sociálnych sietiach, ktorá stojí za zvýšeným počtom samovrážd tínedžerov. Aj na Slovensku sú už dva prípady samovrážd mladých ľudí s prepojením na túto hru.

Začína jednoducho - oslovením tzv. kurátora, ktorý postupne, päťdesiat dní, každé ráno o 4:20 posunie jednu z päťdesiatich rôznych úloh. Začínajú sa napísaním symbolu hry na ruku, pokračujú pozeraním hororu či počúvaním psycho-hudby. Náročnosť sa zvyšuje až ku samovražde. Mladí ľudia prežívajúci rôzne trápenia túžia, aby duševná boleť zmizla. Často vidia riešenie v smrti.  Oni však nechcú zomrieť, chcú, aby prestala ich bolesť a mohli žiť (opäť) naplno. Navyše, prostredie internetu a disinhibičný efekt ľahko navodia dojem, že všetko je to len hra, ktorú môžu prestať hrať kedykoľvek bez následkov. Zdanlivo sa všetko odohráva len vo virtualite. Tento klamlivý pocit bezpečia a fikcie spôsobuje, že sú ochotnejší riskovať, a to dokonca aj svoj život.

Navyše „kurátori hry“ zbierajú informácie o hráčoch, ich rodinách, priateľoch, o tom, kde bývajú, o ich citlivých stránkach. A vo chvíli zaváhania sa začnú vyhrážať, že ublížia mame, bratovi, kamoške... Vplyv Modrej veľryby pocítili aj na internetovej poradni IPčko.sk. V prvom rade odporúčajú všímať si prežívanie a pocity mladých ľudí, ktoré sa často zľahčujú a venovať im záujem. Nepoučovať, počúvať. Môže to zachrániť životy.

Uber: Viac kontrol v Bratislave
Ministerstvo dopravy a výstavby SR vyzve Magistrát hl. mesta Bratislava, Mestskú políciu hlavného mesta SR na zvýšenie kontrol v oblasti taxislužby cez aplikáciu Uber. Dôvodom sú opakujúce sa upozornenia zo strany registrovaných taxikárov.

Zákon o cestnej doprave stanovuje podmienky prevádzkovania taxislužby bez rozdielu pre všetkých. Za taxislužbu sa pritom považuje aj prevádzkovanie služieb prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber. Registrované taxislužby v Bratislave opätovne upozornili na  nedodržiavanie legislatívnych podmienok v rámci služieb Uber.

Odborný dozor nad taxislužbou vykonáva polícia a obec podľa zákona o cestnej doprave. Obec kontroluje plnenie povinností prevádzkovateľov taxislužby (napríklad označenie vozidla obchodným menom, vybavenie vozidla koncesiou a podobne). Zároveň ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci. Ministerstvo dopravy preto apeluje na zlepšenie kontrol Uber.  

EU: Prísnejšie podmienky pre zdravotnícke pomôcky
Reakciou na škandál s nebezpečnými prsnými implantátmi z Francúzska či nevhodnými umelými bedrovými kĺbmi zo Slovenska je zabezpečiť súlad zdravotníckych pomôcok s platnými predpismi a posilniť ich sledovateľnosť.

Európsky parlament schválil nariadenie, ktoré sprísni kontrolné a certifikačné postupy pre zdravotnícke pomôcky. Sprísni sa aj dohľad po uvedení na trh a informovanosť pacientov. Zavádza sa systém unikátnej identifikácie pomôcky (UDI), ktorý by mal pomôcť identifikovať pacientov. Tí budú mať zároveň kartu implantátu, ktorú môžu použiť na získanie informácií o ich pomôcke vo verejnej databáze.

Nové nariadenie zavádza niekoľko zmien:
•     neohlásené kontroly v priestoroch výrobcov zdravotníckych pomôcok po umiestnení ich produktov na trh,
•     prísnejšie kontroly notifikovaných subjektov, teda právnických osôb  zodpovedných za posúdenie bezpečnosti jednotlivých pomôcok, ktoré budú podľa nových pravidiel nútené zamestnať medicínsky kvalifikovaných pracovníkov so skúsenosťami z klinickej praxe,
•     dodatočné kontrolné postupy pre vysokorizikové pomôcky, akými sú implantáty alebo testy HIV, v prípade ktorých bude splnenie potrebných požiadaviek posudzovať okrem notifikovaného subjektu aj panel odborníkov,
•     kartu implantátu, ktorá pacientom a lekárom umožní identifikovať implantovanú  pomôcku,
•     klinické potvrdenie bezpečnosti zdravotníckej pomôcky, ktoré zabezpečí jej výrobca, a to najmä pre pomôcky vo vyšších rizikových triedach.

Prísnejšie pravidlá platia aj pre diagnostické medicínske pomôcky in vitro, ktoré nie sú v priamom kontakte s pacientom, poskytujú však informácie o jeho zdravotnom stave - napríklad testy DNA, krvi či HIV. Nová legislatíva napr. zaviaže členské štáty informovať pacientov o následkoch testovania DNA.

Aktuálne: Deň narcisov
Na Slovensku dnes prebieha  21. ročník zbierky Ligy proti rakovine na pomoc pacientom s rakovinou. Pripnutie žltého narcisu ako symbolu nádeje vyjadruje solidaritu so všetkými, ktorí s týmto ochorením zápasia.

V uliciach bude asi 16.000 dobrovoľníkov, ktorí rozdajú milión žltých narcisov. Zbierku však možno podporiť aj inak: do 15.4. môžete poslať peniaze na účet zbierky SK09 0900 0000 0054 5454 5454 alebo SMS v hodnote 2 eurá na číslo 848 v sieti všetkých mobilných operátorov.

Podporiť akciu je možné aj na sociálnych sieťach. Stačí si odfoť selfiečko s narcisom, pridať  pozitívny odkaz pre onkologických pacientov a uverejniť ho na Facebooku alebo Instagrame s hashtagom #ChcemPomahat.

SR: Ženy sú viac zadlžené, ale splácajú zodpovednejšie
Nejaký dlh má podľa KRUK na Slovensku 16% žien a 14% mužov. Ženy sú ale zodpovednejšie a až 15% z nich by požiadalo veriteľa o pozastavenie splátok v prípade nedostatku financií. Takúto situáciu by rovnako riešilo len 9% mužov.

Ženy pritom menej plánujú svoje financie (príjmy a výdavky plánuje 23% žien oproti 33 % mužov) a nedarí sa im pravidelne ušetriť časť peňazí. Viac než pätina žien (22%) a 17% mužov majú sklon kupovať aj veci, ktoré nepotrebujú, ale pripadajú im cenovo výhodné. Len o niečo viac než tretina žien (34%) má jasný prehľad o svojich výdavkoch, zatiaľ čo u mužov ide o 42% opýtaných. Pred koncom mesiaca sa minú peniaze každej siedmej žene (15%), ale len desatine mužov (10%). Na nečakané výdavky si pravidelne odkladá 30% žien a 37% mužov.

Slovenské ženy sa najviac zadlžujú vo veku 25 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac ako 760 eur. Muži v rovnakej vekovej kategórií majú priemerný dlh takmer 930 eur. Ženy splácajú svoje dlhy spravidla dlhší čas a vo veku nad 45 rokov sú zadlžené častejšie než muži. So splácaním dlhov majú oveľa menší problém muži. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu majú ženy takmer o štvrtinu nižší príjem než muži, keďže vykonávajú horšie platené profesie. Zo štatistík ŠÚ SR tiež vyplýva, že ženy priemerne zarábajú 834 eur, zatiaľ čo muži 1.085 eur.