SR: Podpora lokálnych výrobcov potravín
Väčší priestor v maloobchodných predajniach pre regionálnych výrobcov potravín je výsledkom rokovaní medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a obchodným reťazcom Kaufland.

Ministerstvo len nedávno predstavilo svoj zámer zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní prostredníctvom lokálnych dodávateľov. V prípade záujmu budú môcť dodávať potraviny pravidelne priamo do maloobchodných predajní, a to do vzdialenosti 50 km od miesta ich výroby. Kaufland by tak mal už v prvej polovici roka 2017 vytvoriť priestor malým regionálnym výrobcom potravín na pultoch vybraných prevádzok.

Obe strany dosiahli zhodu aj v otázke zvýšenej podpory tých slovenských výrobkov, ktoré vedia plne nahradiť importované tovary. Príkladom sú na Slovensku vyrábané komoditné syry, záujem je aj o nákup hydinového mäsa, super čerstvé hovädzie mäso, ako aj bravčové a morčacie mäso zo Slovenska.

Ministerstvo prostredníctvom mailovej adresy chcemdodavat@land.gov.sk zhromažďuje informácie o subjektoch, ktoré majú záujem dodávať do siete národných aj nadnárodných maloobchodných veľkoplošných prevádzok vo svojom okolí.

SR: Najzadlženejší sú obyvatelia Prešovského kraja
Zatiaľčo v roku 2015 bola priemerná výška dlhu Slovákov 1.450 eur, vlani klesla o takmer 42% na 845 eur. Podľa KRUK Česká a Slovenská republika si častejšie a viac požičiavajú muži (53% dlžníkov s priemerným dlhom 926 eur) oproti 47% žien s priemerným dlhom činí 765 eur.

Najviac dlžníkov (16,1% z celej SR, priemerný dlh 919 eur) pochádza z Košického kraja, nasleduje Nitriansky (15,9% dlžníkov, priemerný dlh 888 eur) a Prešovský (13,9% dlžníkov, priemerný dlh 920 eur), kde majú dlžníci súčasne aj najvyššie záväzky. Najmenšie čiastky si požičiavajú dlžníci z Bratislavského kraja, ktorí s priemerným záväzkom 829 eur tvoria iba 5,5% slovenských dlžníkov.

Slovenskí muži aj slovenské ženy majú najvyšší priemerný dlh (1.007 eur, resp. 830 eur) vo veku medzi 45 a 54 rokov. Zadlžení sú takisto ľudia v postproduktívnom veku 65 a viac rokov s priemerným dlhom 788 eur. Dlžníci v najvyššej vekovej kategórii opäť pochádzajú predovšetkým z Košického a Nitrianskeho kraja.

Viac ako 11 % slovenských dlžníkov má viac ako jeden dlh. Pri splácaní dlhov sú o niečo viac aktívnejšie ženy.

e-Government: Exekučné konanie I.
Novela Exekučného poriadku zaviedla od 1. apríla 2017 povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Podať návrh na vykonanie exekúcie je teraz možné už len cez elektronický formulár do elektronickej schránky príslušného Okresného súdu Banská Bystrica.

Novovytvorený elektronický formulár Návrh na vykonanie exekúcie zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti SR na svojom webe v časti eŽaloby, Zoznam formulárov, Exekučné konanie. Návrh sa môže podať buď cez eŽaloby  alebo cez portál slovensko.sk prostredníctvom všeobecnej agendy exekučného súdu s nahratým elektronickým formulárom. V druhom prípade sa na strane exekučného súdu vyžaduje manuálne spracovanie elektronického podania, preto ministerstvo spravodlivosti primárne preferuje automatizovaný postup cez portál eŽaloby.

Návrh je potrebné autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom! Exekučný titul a ostatné listiny pripojte buď ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou dokumentu v listinnej podobe. Ak chcete návrh podať ešte s ďalším oprávneným, zvoľte si na účely exekučného konania spoločného zástupcu. Späťvzatie návrhu ako aj opravu chýb v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti návrhu musíte tiež vykonať elektronicky.

Eurostat: Medzinárodný obchod s tovarom v roku 2016 - import
Tak ako pri exporte aj v rámci importu tovarov bol hlavným partnerom krajín EÚ iný členský štát s výnimkou Litvy, ktorej hlavnou krajinou importu bolo Rusko.

V siedmich členských krajinách prichádzalo viac ako 25% importovaného tovaru z jedinej krajiny EÚ v roku 2016, a to Rakúsko (43% importovaného tovaru pochádzalo z Nemecka), Portugalsko (33% zo Španielska), Česká republika (31% z Nemecka), Írsko (29% zo Spojeného kráľovstva), Luxembursko (29% z Belgicka), Poľsko (28% z Nemecka) and Maďarsko (26% z Nemecka). Celkovo bolo Nemecko medzi top 3 krajinami, z ktorej všetky členské štáty EÚ dovážali tovar, výnimkou boli Írsko a Malta.

V roku 2016 importovala EÚ tovar v celkovej hodnote 4 736 mld. €, z čoho 3 029 mld. € (64%) pochádzalo z iného štátu EÚ. Viac ako tri štvrtiny importu pochádzalo z inej krajiny EÚ v Estónsku (82%), Lotyšsku (81%), Slovensku (80%), Českej republike (79%), Maďarsku, Rakúsku a Portugalsku (všetci 78%), Chorvátsku, Luxembursku a Rumunsku (všetci 77%). Naopak, jedinou krajinou EÚ, ktorej import z inej krajiny EÚ tvoril menej ako polovicu celého importu bolo Holandsko (47%). Tento fakt je spôsobený najmä tzv. „Rotterdamským efektom“.

Čo sa týka obchodu mimo EÚ, hlavnou krajinou, z ktorej prichádzal importovaný tovar do EÚ bola Čína (20% importu z krajín mimo EÚ), nasledovali Spojené štáty (14%), Švajčiarsko (7%) a Rusko (7%). Stroje a dopravné prostriedky dominovali v exporte aj importe EÚ.

Novinka: EFEKTIA 2017
Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou a  agentúrou (SIAE) a Slovenskou radou pre zelené budovy (SKGBC) vyhlasujú prvý ročník udeľovania ocenení EFEKTIA za energetickú efektívnosť.

O ocenenie EFEKTIA 2017 sa môžu uchádzať podnikateľské subjekty, štátne a verejné inštitúcie, obce a mestá so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré v období od 1.4. 2012 do 31.3.2017 zrealizovali projekt zameraný na energetickú efektívnosť.

Energetická efektívnosť a uvádzanie inovatívnych technológií do praxe sú cestou šetrenia nákladov za energie, zvyšovania konkurencieschopnosti a udržateľnosti, znižovania CO₂ , a teda aj ochrany životného prostredia. Je to tiež jedna z top priorít celej Európskej únie. Záštitu nad projektom prevzal Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie.