Eurostat: Slovensko obchodovalo najmä s Nemeckom  
Podľa najnovšej štatistiky Eurostatu v roku 2016 bolo Slovensko krajinou najviac naviazanou na obchod v rámci Európskej únie.

Najdôležitejšími exportnými partnermi Slovenska boli vlani Nemecko (22% celkového exportu), Česká republika (12%) a Poľsko (8%). V prípade importu to boli Nemecko (20%), Česká republika (17%) a Rakúsko (10%). Slovensko je zároveň podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov, kedy až 85% nášho exportu smerovalo práve do krajín v rámci EÚ. Podobná situácia panovala aj pri dovoze, kde až 80% dovozu na Slovensko pochádza práve z iných členských štátov EÚ. Vyššiu mieru dovozu z členských štátov EÚ mali už len Lotyšsko (81%) a Estónsko (82%).

Takmer vo všetkých členských štátoch však bola hlavným partnerom pre vývoz aj dovoz tovarov v roku 2016 iná členská krajina. Výnimkou v prípade exportu boli Nemecko, Írsko, Malta, Spojené kráľovstvo (pre ne boli hlavným partnerom USA) a Litva (Rusko).

Radíme: Úspešné bezpečnostné stratégie
Nedostatočné odborné znalosti interných zamestnancov, smernice top manažmentu či rozširovanie podnikateľských aktivít boli v prieskume Kaspersky Lab a B2B International označené za ďalšie dôvody na zvyšovanie investícií do bezpečnostných riešení.

Takmer všetky finančné subjekty považujú za nevyhnutné zvyšovanie investícií do bezpečnosti (83%), pričom očakávajú, že tieto náklady budú ďalej narastať. Výsledky prieskumu (súčasť správy Financial Institutions Security Risks 2016) tiež ukázali, že nastal posun aj v oblasti sledovania a analýzy hrozieb či využívania bezpečnostných auditov. Až 73% respondentov v prieskume považuje tento prístup za efektívny. Menej ich inklinuje k využívaniu služieb tretích strán – 53% však uviedlo, že je to podľa nich účinný prístup. 

5 kľúčových opatrení pre úspešné bezpečnostné stratégie finančných podnikov v roku 2017:

1.      Majte sa na pozore pred cielenými útokmi
Na cielené útoky zneužívajú kyberzločinci slabšiu či nedostatočnú ochranu dodávateľov alebo spoločností spolupracujúcich s finančnými inštitúciami. Tie sa často stávajú vstupnou bránou pre nasadenie malvéru alebo phishingového útoku, ktorý sa ich prostredníctvom dostane do systému.

2.      Nepodceňujte menej sofistikované hrozby
Podvodníci často útočia na masy a profitujú z pestrej ponuky tých najjednoduchších nástrojov. Na ilustráciu – praktiky sociálneho inžinierstva boli úspešné a viedli až k 75% podvodných incidentov, pričom len 17% prípadov mohol spôsobiť malvér.   

3.      Hľadajte rovnováhu medzi všetkými zložkami bezpečnosti  
Vo väčšine prípadov sa rozpočty sústreďujú viac na zavedenie bezpečnostných opatrení. Ak však chcú finančné firmy posilniť ochranu a zaviesť nové technológie, je potrebné zaviesť vyvážený prístup pri prerozdeľovaní zdrojov tak, aby boli pokryté všetky vrstvy bezpečnostného systému.

4.      Uskutočňujte pravidelné penetračné testy  
Nikdy nepodceňujte zraniteľnosti, ktoré sú neviditeľné, pretože aj tie môžu byť skutočnou hrozbou. Vďaka implementácii sofistikovaných detekčných nástrojov a penetračného testovania môžu vyplávať na povrch aj neviditeľné zraniteľnosti a incidenty. Majte sa vždy na pozore aj pred všetkými slabinami či hrozbami – skôr než bude neskoro.

5.      Venujte pozornosť aj tzv. hrozbám zvnútra
Zamestnanci môžu byť zneužití kyberzločincami alebo sa môžu dokonca stať jednými z nich. Účinné bezpečnostné stratégie by mali ísť až za hranice perimetra nastavenej ochrany a mali by zahŕňať aj techniky, ktoré dokážu odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu vnútri organizácie.

Radíme: Beh na jar
Zima sa končí a bežci začínajú opäť trénovať na čerstvom vzduchu a na otvorených bežeckých tratiach, ktoré v slovenských mestách rastú ako huby po daždi. Na čo by sme nemali pri jarnej príprave zabudnúť? Poradí slovenský maratónec Gabriel Švajda.

Z novopečených bežcov ale len niektorí vydržia pri behu celý zvyšok roka. Problém je často v preceňovaní sa - veľa jarných bežcov nevie odhadnúť svoje sily. „Častokrát sa stretávam s hobbybežcami a odporúčam im behať len 3 hodiny týždenne. Ako doplnok k behu odporúčam fitko, prípadne cvičenie s vlastnou váhou", radí Švajda. Postupne môžete samozrejme dávky behu zvyšovať. Ale až po tom, ako si telo na zvýšenú záťaž zvykne.

Regenerácia po behu je kľúčová, čo potvrdzuje aj slovenský maratónec: „Telu treba dopriať dostatok oddychu na regeneráciu v podobe plávania či saunovania". Ak nebudeme dávať pozor na regeneráciu, môžeme si ľahko privodiť zranenie a opäť vypadneme z tréningového režimu. Riziko preťaženia organizmu a následného zranenia je ešte o čosi vyššie pri začínajúcich bežcoch. Preto nezabúdajte na oddych.

Telo pri zvýšenej námahe potrebuje dostatok tekutín. Dôležité však je aj to, aký nápoj telu počas a po behu doprajeme. Organizmus pri fyzickom výkone stráca predovšetkým minerály. Práve minerálne vody znamenajú pre športovca prirodzený zdroj týchto dôležitých látok. Pitie minerálnej vody prispieva aj k detoxikácii organizmu a dopĺňanie minerálov výdatne posilňuje imunitný systém, napomáha kvalitnejšej regenerácii a redukuje bolesť svalov.

Eurostat: USA a Čína hlavnými obchodnými partnermi EÚ  
Aj v roku 2016 boli  Spojené štáty (610 miliárd €, 17.7% celkového obchodu EÚ s tovarom) a Čína (515 mld. €, 14.9%) hlavnými obchodnými partnermi Európskej únie (EÚ). Za nimi nasledovali Švajčiarsko (264 mld. €,  7.6%), Rusko (191 mld. €, 5.5%), Turecko (145 mld. €, 4.2%) a Japonsko (125 mld. €, 3.6%).

V prípade najväčších obchodných partnerov EÚ sa však trendy počas posledných rokov výrazne menili. Po rekordnom páde, ktorý trval do roku 2011, sa podiel Spojených štátov na obchode s tovarom s EÚ začal výrazne zvyšovať a v roku 2016 dosiahol 17,7%. Podiel Číny sa od roku 2000 takmer strojnásobil, z pôvodných 5,5% na 14,9% v roku 2016.  Naopak, podiel Ruska sa od roku 2013 prepadol takmer o polovicu na 5,5% v roku 2016 a podiel Japonska klesol od roku 2000 na 3,6% v roku 2016. Podiel Švajčiarska a Turecka zostal relatívne nemenný.

Až tretina vlaňajšieho medzinárodného obchodu EÚ bola s USA a Čínou. Stroje a  dopravné prostriedky zohrávali v roku 2016 naďalej kľúčovú rolu: export mimo krajín EÚ tvoril 43% a import z týchto krajín tvoril 32%. Dôležitú rolu zohrali aj ostatné výrobky (23% exportu mimo krajín EÚ a 26% importu mimo krajín EÚ) a chemikálie (18% exportu mimo krajín EÚ a 11% importu mimo krajín EÚ). Minerálne palivá tvorili menšinový podiel exportu EÚ do nečlenských krajín EÚ (4%), avšak tvorili 15% celkového importu.

Trend: Sofistikované kybernetické hrozby
Náklady spojené s kyberútokmi neustále narastajú. Podľa prieskumu Kaspersky Lab a B2B International utrpeli finančné inštitúcie v minulom roku jedným kyberútokom v priemere takmer miliónovú stratu (926.000 dolárov, čo je v prepočte 861.551 eur pri aktuálnom kurze).

Z prieskumu (súčasť správy Financial Institutions Security Risks 2016) zameraného primárne na banky a finančné inštitúcie vyplýva, že najväčšie finančné škody dokážu napáchať incidenty, ktoré zneužili zraniteľnosti POS (point-of-sales) systémov. V minulom roku pri nich prišli organizácie o takmer 2 milióny eur  (2.086.000 dolárov). Na druhom mieste sú útoky realizované cez mobilné zariadenia, pri ktorých sa škody vyšplhali až na niečo cez 1.500.000 eur (1.641.000 dolárov), nasledované cielenými útokmi, ktoré si vyžiadali finančné náklady v hodnote približne 1.200.000 eur (1.305.000 dolárov).

Investície finančných spoločností do bezpečnosti stále narastajú, pretože si uvedomujú dôležitosť efektívneho nasadenia bezpečnostných riešení. Aj napriek tomu si 63% finančných inštitúcií myslí, že dodržiavanie bezpečnostných pravidiel nie je dostatočnou ochranou pred hrozbami. Mnohé z nich uvádzajú ako dôvod zvyšovania rozpočtov na bezpečnosť aj dynamicky sa rozvíjajúcu infraštruktúru. Priemerná finančný inštitúcia napr. využíva virtuálnu desktopovú infraštruktúru (VDI) a spravuje približne 10 tisíc koncových zariadení, z ktorých asi polovicu tvoria smartfóny a tablety.