EU: Bezpečnosť na cestách
Podľa štatistiky bezpečnosti cestnej premávky za rok 2016 došlo v minulom roku k 2-percentnému zníženiu počtu úmrtí v celej Európskej únii. V roku 2016 tak prišlo na cestách EÚ o život 25.500 ľudí, čo je o 600 menej ako v roku 2015 a o 6.000 menej ako v roku 2010.

Po dvojročnej stagnácii predstavuje rok 2016 návrat k pozitívnemu klesajúcemu trendu, pričom za posledných šesť rokov sa počet úmrtí na cestách znížil o 19%.  Na Slovensku bol za toto obdobie zaznamenaný až 22% pokles úmrtnosti na cestách. Hoci je toto tempo povzbudzujúce, nemusí postačovať na to, aby EÚ dosiahla svoj cieľ znížiť počet úmrtí na cestách v období medzi rokmi 2010 a 2020 o polovicu.

Európska komisia zároveň po prvý raz uverejnila údaje o vážnych zraneniach v cestnej premávke zo 16 členských štátov, ktoré predstavujú 80% obyvateľstva EÚ. Vychádzala pritom z novej spoločnej definície a na základe týchto údajov sa odhaduje, že vážne zranenia utrpelo 135.000 osôb v celej EÚ  (chodci, cyklisti a motocyklisti).

Aktuálne: Rast očakávajú najmä firmy v západnej Európe
Až 41% firiem v západnej Európe verí, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov zaznamená veľký alebo veľmi veľký potenciál pre rast. Východoeurópske firmy však nepredpokladajú takú svetlú budúcnosť.

Len tretina z nich (33%) očakáva podľa štúdie European Payment Practices za rok 2016 svoj rast. Krajiny ako Rusko a Grécko zostávajú dokonca veľmi pesimistické. Žiaden alebo takmer žiaden rastový potenciál vidí rovnaké percento firiem v oboch krajinách – až 28%. Naopak, medzi najoptimistickejšie krajiny patria Nemecko so 43% očakávaniami pre rast a Španielsko – až 44%. Čo sa týka Slovenska, rastúcu tendenciu svojej firmy očakáva 34% respondentov, čo je mierne nad východoeurópskym priemerom.   

Štúdia tiež potvrdila, že predikcie ohľadom platobnej morálky firiem na najbližšie dva roky vo východnej Európe nie sú veľmi optimistické. Až skoro polovica z nich predpokladá, že platobná morálka zostane rovnaká. V roku 2015 označilo stagnáciu 45% respondentov spomedzi firiem, vlani to bolo už 48%. Fakt, že platobná morálka sa skôr/významne zhorší, z čoho vyplýva, že plynulého uhrádzania faktúr v termíne sa tak ľahko nedočkajú, v roku 2015 očakávalo 19% firiem; vlani to bolo 21%. V zlepšenie platobnej morálky verilo v medziročnom porovnaní menej východoeurópskych firiem o 3% (z 31% v roku 2015 na 28% v roku 2016).

Štúdia EOS realizovaná v 14 európskych krajinách vznikla v spolupráci s nezávislým inštitútom na výskum trhu TNS Infratest, pričom vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Rakúsku, Grécku, Rumunsku, Rusku, Slovensku, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku a Belgicku bolo oslovených po 200 spoločností a v Nemecku 400. Celkovo 3000 respondentov odpovedalo na otázky týkajúce sa ich platobných zvyklostí, ekonomického vývoja v daných krajinách a tiež otázky ohľadom rizika a riadenia pohľadávok vo všeobecnosti.

FinTech: Nová oblasť finančných služieb
Rýchly vývoj európskeho sektora finančných služieb (FinTech) prináša spotrebiteľom aj spoločnostiam nové príležitosti. Má potenciál zlepšiť prístup spotrebiteľov k finančným službám na celom jednotnom trhu, odstrániť vnútroštátne prekážky a zefektívniť systém.

V snahe pomôcť európskemu sektoru finančných technológií v bezproblémovom a konkurencieschopnom fungovaní v celej únii sa Európska komisia plánuje zamerať na tri hlavné princípy:

-   Neutralita technológií, aby sa na tradičný predaj produktov a služieb (napr. prostredníctvom pobočiek) vzťahovali rovnaké pravidlá ako na produkty a služby predávané digitálne; to preto, aby sa zabezpečila inovácia a rovnaké podmienky.
-   Proporcionalita, aby boli dané pravidlá primerané rozličným obchodným modelom, veľkostiam a činnostiam regulovaných subjektov.
-   Zlepšená integrita s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov transparentnosť, ochranu súkromia a bezpečnosť.

V prvom kroku komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje reakcie na konzultáciu FinTech. Táto konzultácia sa spustila súbežne s konferenciou FinTechEU v Bruseli. Konzultácia má za cieľ zozbierať informácie z prvej ruky o vplyve nových technológií na celý finančný sektor. Pomôže posúdiť, či sú regulačné pravidlá a pravidlá v oblasti dohľadu EÚ primerané a aké kroky môžu byť v budúcnosti potrebné.

Online: Testovanie diaľnice pre prepojené autá
Slovensko a Česká republika začnú spolupracovať na prípravnej fáze cezhraničnej testovacej dráhy pre autonómne a prepojené vozidlá. Dohodli sa na tom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini s českým ministrom dopravy Danom Ťokom na stretnutí v Prahe.

Podľa Pellegriniho automobilový priemysel stojí na prahu obrovskej zmeny a v najbližších rokoch už nebude jeho produktom len samotné auto, ale mobilita ako taká. Čoraz väčšie percento z ceny automobilu zaberú technológie: „Krajine, ktorá sa nebude pozerať do budúcnosti, sa môže ľahko stať, že v budúcnosti jej súčasťou nebude.“

Český minister dopravy pripomenul, že Slovensko a Česká republika vyprodukujú ročne spolu viac automobilov ako Francúzsko. Automobilové veľmoci musia byť lídrami aj v inováciách, medzi ktoré patrí tiež technológia autonómnych a prepojených vozidiel. ČR pripravuje stavbu uzavretého okruhu pre takéto vozidlá a zároveň uvažuje aj o mestskom testovacom okruhu. Iniciatíva P. Pellegriniho vybudovať cezhraničnú dráhu, kde vozidlá musia zmeniť sieť, je v Európe unikátna a pokiaľ sa takéto testovanie neurobí medzi našimi krajinami, vznikne niekde inde. D. Ťok upozornil aj na problém ČR, ktorým je nedostatok vodičov kamiónov, prepojené kamióny by tento problém mohli vyriešiť. Budúcnosťou by bolo, že jeden vodič by mohol odviezť niekoľko navzájom digitálne prepojených kamiónov naraz. 
 

Práce na prípravnej fáze projektu by mohli začať v najbližších týždňoch. Minulý týždeň (20. marca 2017) inicioval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v Bratislave stretnutie na najvyššej úrovni tzv. High Level Group, na  ktorom spoločne diskutovali zástupcovia automobilového priemyslu, telekomunikačných operátorov, univerzít a IT sektora o príprave cezhraničnej testovacej dráhy v čo najkratšom čase. Príprava testovacích dráh u nás by mala prebiehať v priebehu tohto roka a v nasledujúcich dvoch rokoch by malo byť testovanie realizované.

  

EY M&A Barometer II.: Aj na Slovensku pokles počtu transakcií  
Rok 2016 bol na Slovensku z hľadiska počtu transakcií najslabší za posledné 4 roky. Investori uskutočnili celkovo 41 transakcií, čo představuje medziročný pokles v počte transakcií o takmer 37% a v rámci regiónu strednej a juhovýchodnej Európy tak Slovenská republika obsadila počtom transakcií šieste miesto. 

Najväčšou transakciou v minulom roku na Slovensku bolo zvýšenie podielu čínskym súkromným investorom spoločnosťou CEFC China Energy Company Limited vo finančnej skupine J&T Finance Group SE (JTFG) na 50%. Z hľadiska smerovania investícií sa situácia na Slovensku v roku 2016 výrazne nezmenila. S miernym poklesom podielu oproti minulému roku zo 63% na 52% boli stále najaktívnejší zahraniční investori. Vysoký záujem o spoločnosti na Slovensku bol zjavný najmä u českých investorov. Investície domácich investorov tvorili 24% z celkového počtu transakcií. Oproti minulému roku sa však zvýšila aktivita slovenských investorov v zahraničí, a to v náraste podielu týchto investícií zo 14% na 24%.  

Vo všetkých krajinách CSE uskutočnili prevažný počet transakcií strategickí investori a rovnako to bolo aj na Slovensku. Medziročne však na Slovensku aktivita finančných investorov oproti strategickým vzrástla. Zaznamenal sa medziročný nárast v ich aktivite z 9 na 13 transakcií, čo predstavuje nárast podielu finančných investorov na celkovom počte transakcií zo 14% na 32%. Najatraktívnejším odvetvím boli bankové a finančné služby, ktoré dominovali v oboch oblastiach, v počte aj hodnote uskutočnených transakcií.

M&A Barometer, ktorý vydáva spoločnosť EY, analyzuje verejne dostupné informácie z rozličných renomovaných databáz: DealWatch, Mergermarket, Capital IQ alebo Zephyr. Údaje boli spracované z 11 krajín oblasti strednej a juhovýchodnej Európy: Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Grécka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Turecka.