Trend: Televíziu vytláča YouTube
Mladí ľudia už netrávia pred obrazovkami toľko času ako o niečo staršie generácie. Teda aspoň nie pred tými televíznymi...

Klasická televízia je najobľúbenejšia kratochvíľa Generácie X (narodení 1966-1979) a Baby boomers (narodení 1946 -1965), ktorí sledujú televíziu v priemere počas pracovného dňa v rozsahu približne 2 hodiny a cez víkendové dni približne 2,5 - 3 hodiny denne. Zato najmladšia Generácia Z (narodení po roku 1995) si klasickú lineárnu televíziu naladia počas pracovného dňa len na priemerne 1 a štvrť hodiny, cez víkendový deň k tomu pridajú ešte polhodinku navyše. Najmladšia generácia tak sleduje TV o 40% menej intenzívne ako najsilnejšie ročníky.

Celkový čas strávený  pred obrazovkami sledujúc audiovizuálny program majú všetky generácie až prekvapivo podobný. O čo menej času strávia mladí ľudia sledovaním lineárnej televízie, tým viac svoju pozornosť venujú alternatívnymi zdrojom audiovizuálnej zábavy.  Prvou alternatívou je jednoznačne YouTube. Generácia Z a podobne aj Generácia Y (narodení 1980 - 1994) trávia sledovaním YouTubu približne hodinu denne počas pracovného dňa a až 1,5 hodiny počas víkendu. U starších generácii je tento čas 2-4 krát kratší. Významným zdrojom audiovizuálnej zábavy sú aj sťahované a/alebo online streamované filmy a seriály na internete. Tieto (nie celkom legálne) zdroje sú atraktívne hlavne pre dve najmladšie generácie. Počas pracovného si v priemere ukrajujú približne hodinu času a počas víkendu dokonca 1,5 hodiny. Oficiálne platené streamovacie služby ako Netflix majú zatiaľ len malý podiel vo všetkých generáciách.  

Ak sa na čas strávený sledovaním audiovizuálneho obsahu pozrieme relatívne, vidíme, že podiel klasickej lineárnej televízie klesá naprieč generáciami z úrovne 60% na úroveň 35%. Podiel YouTubu, naopak, rastie z podielu 17% až na 28%. Obdobný obraz vidíme aj v prípade sťahovaných alebo online streamovaných filmov a seriálov, ktoré v najmladšej generácii dosahujú spolu obdobný podiel ako majú televízne kanály (32%).

EU: Nakupovanie cez internet a riešenie sporov 
Keď spotrebitelia uskutočnia nákup cez internet, mali by mať takisto možnosť vyriešiť s tým spojené problémy online. Či už je to predajca, ktorý odmieta opraviť pokazený laptop v záručnej lehote, alebo cestovná kancelária, ktorá nie je ochotná vrátiť peniaze za pokazenú dovolenku.

Takéto spory je už dnes možné vyriešiť rýchlejšie, lacnejšie a mimosúdnou cestou, a to prostredníctvom platformy Riešenie sporov online (RSO), ktorú Európska komisia spustila 15. februára 2016. V prvom roku jej fungovania bolo vznesených vyše 24.000 spotrebiteľských sťažností. Viac než tretina z nich sa týkala cezhraničných nákupov v EÚ, pričom väčšinou išlo o oblečenie a obuv, letenky a tovar z oblasti informačných a komunikačných technológií. Riešenie sporov online je prístupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Predkladané spory RSO postupuje uznaným orgánom alternatívneho riešenia sporov, ktoré dodržiavajú záväzné požiadavky na kvalitu zavedené na úrovni EÚ. Doteraz sa v platforme zaregistrovalo 260 orgánov alternatívneho riešenia sporov.

Komisia pripraví prvú podrobnú správu o fungovaní platformy na konci roku 2017. Tento rok plánuje aj ďalšie kroky s cieľom zapojiť viacerých obchodníkov a ešte viac spropagovať platformu medzi spotrebiteľmi. Komisia bude takisto ďalej zjednodušovať použiteľnosť platformy a sledovať, či obchodníci plnia svoj záväzok a dávajú odkaz na platformu na svoje webové sídlo.

Príklady

• Spotrebiteľ z Talianska sa sťažoval na chybný IT výrobok, ktorý kúpil od internetového obchodníka z Belgicka. Platforma zaslala sťažnosť príslušnému orgánu riešenia sporov v Belgicku. V dôsledku toho talianskemu spotrebiteľovi vrátili peniaze.
• Spotrebiteľ z Luxemburska sa sťažoval na auto požičané od obchodníka z Grécka cez internet. Platforma zaslala sťažnosť príslušnému orgánu riešenia sporov v Grécku. Spor sa podarilo urovnať zmierom do 60 dní. Obchodník v plnej miere uhradil dodatočné náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli.
• Platforma často funguje aj ako komunikačný kanál prvého kontaktu medzi príslušnými stranami a riešenie sa často nájde bilaterálne bez toho, aby bolo nutné posunúť sťažnosť orgánu riešenia sporov. Napríklad belgický spotrebiteľ sa mesiace neúspešne sťažoval belgickému obchodníkovi na chybnú sušičku. Keď obchodník dostal sťažnosť prostredníctvom platformy, obrátil sa na spotrebiteľa a ponúkol mu výmenu sušičky za novú.

 

 

EU: Bezpečnosť na cestách
Podľa štatistiky bezpečnosti cestnej premávky za rok 2016 došlo v minulom roku k 2-percentnému zníženiu počtu úmrtí v celej Európskej únii. V roku 2016 tak prišlo na cestách EÚ o život 25.500 ľudí, čo je o 600 menej ako v roku 2015 a o 6.000 menej ako v roku 2010.

Po dvojročnej stagnácii predstavuje rok 2016 návrat k pozitívnemu klesajúcemu trendu, pričom za posledných šesť rokov sa počet úmrtí na cestách znížil o 19%.  Na Slovensku bol za toto obdobie zaznamenaný až 22% pokles úmrtnosti na cestách. Hoci je toto tempo povzbudzujúce, nemusí postačovať na to, aby EÚ dosiahla svoj cieľ znížiť počet úmrtí na cestách v období medzi rokmi 2010 a 2020 o polovicu.

Európska komisia zároveň po prvý raz uverejnila údaje o vážnych zraneniach v cestnej premávke zo 16 členských štátov, ktoré predstavujú 80% obyvateľstva EÚ. Vychádzala pritom z novej spoločnej definície a na základe týchto údajov sa odhaduje, že vážne zranenia utrpelo 135.000 osôb v celej EÚ  (chodci, cyklisti a motocyklisti).

Aktuálne: Rast očakávajú najmä firmy v západnej Európe
Až 41% firiem v západnej Európe verí, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov zaznamená veľký alebo veľmi veľký potenciál pre rast. Východoeurópske firmy však nepredpokladajú takú svetlú budúcnosť.

Len tretina z nich (33%) očakáva podľa štúdie European Payment Practices za rok 2016 svoj rast. Krajiny ako Rusko a Grécko zostávajú dokonca veľmi pesimistické. Žiaden alebo takmer žiaden rastový potenciál vidí rovnaké percento firiem v oboch krajinách – až 28%. Naopak, medzi najoptimistickejšie krajiny patria Nemecko so 43% očakávaniami pre rast a Španielsko – až 44%. Čo sa týka Slovenska, rastúcu tendenciu svojej firmy očakáva 34% respondentov, čo je mierne nad východoeurópskym priemerom.   

Štúdia tiež potvrdila, že predikcie ohľadom platobnej morálky firiem na najbližšie dva roky vo východnej Európe nie sú veľmi optimistické. Až skoro polovica z nich predpokladá, že platobná morálka zostane rovnaká. V roku 2015 označilo stagnáciu 45% respondentov spomedzi firiem, vlani to bolo už 48%. Fakt, že platobná morálka sa skôr/významne zhorší, z čoho vyplýva, že plynulého uhrádzania faktúr v termíne sa tak ľahko nedočkajú, v roku 2015 očakávalo 19% firiem; vlani to bolo 21%. V zlepšenie platobnej morálky verilo v medziročnom porovnaní menej východoeurópskych firiem o 3% (z 31% v roku 2015 na 28% v roku 2016).

Štúdia EOS realizovaná v 14 európskych krajinách vznikla v spolupráci s nezávislým inštitútom na výskum trhu TNS Infratest, pričom vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Rakúsku, Grécku, Rumunsku, Rusku, Slovensku, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku a Belgicku bolo oslovených po 200 spoločností a v Nemecku 400. Celkovo 3000 respondentov odpovedalo na otázky týkajúce sa ich platobných zvyklostí, ekonomického vývoja v daných krajinách a tiež otázky ohľadom rizika a riadenia pohľadávok vo všeobecnosti.

FinTech: Nová oblasť finančných služieb
Rýchly vývoj európskeho sektora finančných služieb (FinTech) prináša spotrebiteľom aj spoločnostiam nové príležitosti. Má potenciál zlepšiť prístup spotrebiteľov k finančným službám na celom jednotnom trhu, odstrániť vnútroštátne prekážky a zefektívniť systém.

V snahe pomôcť európskemu sektoru finančných technológií v bezproblémovom a konkurencieschopnom fungovaní v celej únii sa Európska komisia plánuje zamerať na tri hlavné princípy:

-   Neutralita technológií, aby sa na tradičný predaj produktov a služieb (napr. prostredníctvom pobočiek) vzťahovali rovnaké pravidlá ako na produkty a služby predávané digitálne; to preto, aby sa zabezpečila inovácia a rovnaké podmienky.
-   Proporcionalita, aby boli dané pravidlá primerané rozličným obchodným modelom, veľkostiam a činnostiam regulovaných subjektov.
-   Zlepšená integrita s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov transparentnosť, ochranu súkromia a bezpečnosť.

V prvom kroku komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje reakcie na konzultáciu FinTech. Táto konzultácia sa spustila súbežne s konferenciou FinTechEU v Bruseli. Konzultácia má za cieľ zozbierať informácie z prvej ruky o vplyve nových technológií na celý finančný sektor. Pomôže posúdiť, či sú regulačné pravidlá a pravidlá v oblasti dohľadu EÚ primerané a aké kroky môžu byť v budúcnosti potrebné.