Radíme: Daňové priznanie elektronicky I.
Povinnosť podať daňové priznanie elektronicky má momentálne na Slovensku daňový subjekt - platiteľ dane z pridanej hodnoty a jeho zástupca, ďalej daňový poradca a advokát za daňové subjekty, ktoré zastupujú pri správe daní.

Prvým krokom pri podaní daňového priznania elektronicky je registrácia na portáli Finančnej správy. Ak vlastníte občiansky preukaz s elektrickým čipom (eID) a aktivovaným BOK kódom, môžete sa registrovať pomocou neho. Stačí sa prihlásiť cez portál ÚPVS a doplniť údaje do vygenerovanej tabuľky. Po registrácii obdržíte e-mail s aktivačným linkom. Po kliknutí naň sa zobrazia údaje, ktoré skontrolujete a potvrdíte. Tým aktivujete registráciu a dostanete druhý aktivačný e-mail s uvedeným identifikátorom. Druhou možnosťou je kliknúť na Registráciu KEP-om a podpísať sa svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom (predtým ZEP, zaručený elektronický podpis). Vyplníte údaje v tabuľke a pošlete. Následne obdržíte e-mail s aktivačným linkom, na ktorý kliknete a potvrdíte napísané údaje. Tým sa aktivuje registrácia a dostanete druhý aktivačný e-mail.

Môžete sa zaregistrovať aj cez formulár na stránke Finančnej správy, ktorý vyplníte a odošlete. Následne obdržíte e-mail s aktivačným linkom, na ktorý kliknete. Potom dostanete notifikačný e-mail, ktorý si vytlačíte a osobne donesiete na Finančnú správu. Pri osobnej autorizácii na Finančnej správe predložíte: notifikačný e-mail, 2 x dohodu o elektronickom doručovaní (s úradne overeným podpisom, prípadne podpísané priamo pred správcom dane), fyzická osoba – vyplnený evidenčný list, podnikatelia živnostenský list alebo výpis z obchodného registra a v prípade zastupovania úradne overené splnomocnenie. Tieto dokumenty s úradne overenými podpismi môže žiadateľ poslať aj poštou, ale odporúča sa predtým kontaktovať Finančnú správu so žiadosťou o ukončenie registrácie len zaslaním dokumentov. Žiadateľ následne dostane elektronickú značku, pomocou ktorej sa bude na portáli Finančnej správy autorizovať.

Proces registrácie, prihlásenia a autorizácie môže trvať aj niekoľko dní. V prípade, že budete na odpoveď čakať dlhšie ako 24 hodín, odporúča sa telefonicky kontaktovať s Daňovým úradom alebo Finančnou správou.

Upozorňujeme: Ekologická likvidácia batérie
Batérie nepatria v žiadnom prípade do odpadkového koša, popolnice ani kontajnera s komunálnym odpadom, pretože môžu vážne poškodiť životné prostredie.

Nepoužívané batérie patria do červených košov pre elektroodpad. Zberné boxy na staré batérie (tužkové, gombíkové, monočlánky a akumulátory) nájdete aj v niektorých predajniach. Po roztriedení podľa elektrochemických typov putujú do recyklačných zariadení, kde sú z nich zložitými technologickými postupmi získavané najmä kovy, akými sú napr. olovo, nikel, zinok, mangán, kadmium, kobalt a ďalšie.

Dôležitá je však aj úspešnosť recyklácie – na opätovné využitie sa vráti vyše 60% spotrebovaných surovín! A že má recyklácia zmysel, dokazujú aj čísla - v roku 2016 sa len v predajniach Datartu vybralo 921 kg batérií.

SR: Transformácia vdeckých inštitúcií
Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie schválila zákon o verejných výskumných inštitúciách ako základ ich modernizácie a transformácie, a to vrátane Slovenskej akadémie vied. Zadefinovala opatrenia na dosiahnutie obratu v efektívnosti a výkonnosti systému výskumu a inovácií s perspektívou udržateľnosti po roku 2020.

Hlavným bodom rokovania bol návrh Zákona o verejných výskumných inštitúciách, ktorý po miernych úpravách Rada vlády schválila a odporučila ministrovi školstva predložiť na rokovanie vlády. Umožní Slovenskej akadémii vied (SAV) ako aj ostatným výskumným inštitúciám na Slovensku transformovať sa na moderné verejno-výskumné inštitúcie, čo by malo prispieť k ich zefektívneniu a zlepšeniu samotného výkonu. Rada vlády uložila ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a predsedovi SAV predložiť do septembra 2017 legislatívny zámer nového zákona o SAV a  návrh nového zákona o SAV do 31. marca budúceho roka tak, aby v roku 2019 mohlo dôjsť už k transformácii SAV.

Ďalším bodom rokovania bola diskusia o Návrhu na zefektívnenie a zvýšenie výkonnosti systému výskumu a inovácií v Slovenskej republike. Boli prijaté konkrétne úlohy a opatrenia pre jednotlivých členov Rady s cieľom vytvorenia štátnej politiky podpory vedy a výskumu a efektívnejšieho využitia existujúcej infraštruktúry a zvyšovanie pomeru súťažného modelu financovania oproti inštitucionálnej forme financovania výskumu.

Rada vlády zároveň odporučila ministerstvu financií výrazne zvýšiť doterajšiu podporu vedy a výskumu formou tzv. „superodpočtu“ a zároveň zjednodušiť samotný spôsob vykazovania týchto výdavkov. Členovia vlády sa zároveň zhodli na potrebe vykonať medzinárodný nezávislý audit vedy a výskumu na Slovensku podľa vzoru Slovenskej akadémie vied.

Trend: Dátová analytika v najbližších troch rokoch zažije rozmach
Podľa nezávislej štúdie bude v roku 2020 využívať dátovú analytiku 90% spoločností. Dnes ju využíva v kľúčových oblastiach svojho podnikania už 40% firiem a takmer štvrtina plánuje takéto riešenia zaviesť v priebehu najbližšieho roka.

Podľa analýzy Forrester Consulting na základe prieskumu pre Atos až 44% respondentov vníma ako významný problém nárast rozmanitosti neštruktúrovaných typov dát. Tradičná prax dátových síl a nedostatok koordinácie IT a biznis funkcií zase znepokojuje 35%. Firmy však už podnikajú kroky na prekonanie týchto problémov. Väčšina opýtaných spoločností označila nasledovné iniciatívy za kritické priority pre nasledujúcich 12 mesiacov: zlepšenie vzťahu IT a biznisu (71%) a reorganizácia IT tak, aby lepšie zodpovedali potrebám biznisu (66%).

Prieskum skúmal aj ambície a priority v rámci 11 priemyselných odvetví. V sieťových odvetviach sa napríklad dátová analytika vníma ako predpoklad rozvoja inteligentných sietí. V oblasti priemyselnej výroby je zase úzko spájaná s inteligentnou továrňou, zvlášť s oblasťou prediktívnej údržby. Forrester upozorňuje najmä na potrebu dôsledne si stanoviť jasné a vyčísliteľné obchodné ciele pre všetky iniciatívy dátovej analytiky – táto zmena je rovnako o procesoch a kultúre ako o technológiách.

Prostredníctvom elektronického dotazníka bolo oslovených 583 obchodných a IT lídrov z firiem v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Prieskum pokryl 11 odvetví vrátane energetiky a sieťových odvetví, finančných služieb a poisťovníctva, telekomunikácií, maloobchodu, štátnej správy a priemyselnej výroby. Priemyselná výroba zahŕňala high-tech výrobu, automobilový priemysel, výrobu spotrebného tovaru, farmaceutickú výrobu, chemický priemysel a kovospracujúci priemysel. Na prieskume sa zúčastnili riaditelia, viceprezidenti a osoby z najvyššieho vedenia s rozhodovacími právomocami. Štúdia sa začala v septembri 2016 a bola zavŕšená v novembri 2016.

EU: Obehové hospodárstvo
Napriek zlepšeniu nakladania s odpadmi v Európskej únii za ostatné desaťročia končí dodnes temer tretina komunálneho odpadu členských štátov na skládkach.

Podľa štatistických údajov za rok 2014 sa v EÚ recykluje alebo kompostuje 44% komunálneho odpadu, pričom do roku 2020 by členské štáty mali dosiahnuť cieľ 50%. Recykluje alebo kompostuje sa teda menej ako polovica komunálneho odpadu, pričom rozdiely v prístupe k nakladaniu s týmto druhom odpadu medzi členskými štátmi sú značné. V roku 2014 neskončila temer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny ich komunálneho odpadu. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 12%). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (cca 88%).

Európsky parlament schválil pozmeňovacie návrhy k legislatívnemu balíku o odpadoch (štyri smernice). Zlepšenie odpadového hospodárstva by prinieslo pozitíva v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, verejného zdravia aj ekonomiky. V rámci snahy priblížiť EÚ k obehovému hospodárstvu predložila Európska komisia štyri legislatívne návrhy, ktoré by mali zaviesť nové ciele pri nakladaní s odpadom, a to v oblasti opätovného využitia odpadu, recyklácie a skládkovania. Legislatívne návrhy tiež upravujú ustanovenia EÚ v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu a rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Objasňujú tiež definície, povinnosti predkladania správ a metódy výpočtov jednotlivých cieľov.