Upozorňujeme: Ekologická likvidácia batérie
Batérie nepatria v žiadnom prípade do odpadkového koša, popolnice ani kontajnera s komunálnym odpadom, pretože môžu vážne poškodiť životné prostredie.

Nepoužívané batérie patria do červených košov pre elektroodpad. Zberné boxy na staré batérie (tužkové, gombíkové, monočlánky a akumulátory) nájdete aj v niektorých predajniach. Po roztriedení podľa elektrochemických typov putujú do recyklačných zariadení, kde sú z nich zložitými technologickými postupmi získavané najmä kovy, akými sú napr. olovo, nikel, zinok, mangán, kadmium, kobalt a ďalšie.

Dôležitá je však aj úspešnosť recyklácie – na opätovné využitie sa vráti vyše 60% spotrebovaných surovín! A že má recyklácia zmysel, dokazujú aj čísla - v roku 2016 sa len v predajniach Datartu vybralo 921 kg batérií.

SR: Transformácia vdeckých inštitúcií
Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie schválila zákon o verejných výskumných inštitúciách ako základ ich modernizácie a transformácie, a to vrátane Slovenskej akadémie vied. Zadefinovala opatrenia na dosiahnutie obratu v efektívnosti a výkonnosti systému výskumu a inovácií s perspektívou udržateľnosti po roku 2020.

Hlavným bodom rokovania bol návrh Zákona o verejných výskumných inštitúciách, ktorý po miernych úpravách Rada vlády schválila a odporučila ministrovi školstva predložiť na rokovanie vlády. Umožní Slovenskej akadémii vied (SAV) ako aj ostatným výskumným inštitúciám na Slovensku transformovať sa na moderné verejno-výskumné inštitúcie, čo by malo prispieť k ich zefektívneniu a zlepšeniu samotného výkonu. Rada vlády uložila ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a predsedovi SAV predložiť do septembra 2017 legislatívny zámer nového zákona o SAV a  návrh nového zákona o SAV do 31. marca budúceho roka tak, aby v roku 2019 mohlo dôjsť už k transformácii SAV.

Ďalším bodom rokovania bola diskusia o Návrhu na zefektívnenie a zvýšenie výkonnosti systému výskumu a inovácií v Slovenskej republike. Boli prijaté konkrétne úlohy a opatrenia pre jednotlivých členov Rady s cieľom vytvorenia štátnej politiky podpory vedy a výskumu a efektívnejšieho využitia existujúcej infraštruktúry a zvyšovanie pomeru súťažného modelu financovania oproti inštitucionálnej forme financovania výskumu.

Rada vlády zároveň odporučila ministerstvu financií výrazne zvýšiť doterajšiu podporu vedy a výskumu formou tzv. „superodpočtu“ a zároveň zjednodušiť samotný spôsob vykazovania týchto výdavkov. Členovia vlády sa zároveň zhodli na potrebe vykonať medzinárodný nezávislý audit vedy a výskumu na Slovensku podľa vzoru Slovenskej akadémie vied.

Trend: Dátová analytika v najbližších troch rokoch zažije rozmach
Podľa nezávislej štúdie bude v roku 2020 využívať dátovú analytiku 90% spoločností. Dnes ju využíva v kľúčových oblastiach svojho podnikania už 40% firiem a takmer štvrtina plánuje takéto riešenia zaviesť v priebehu najbližšieho roka.

Podľa analýzy Forrester Consulting na základe prieskumu pre Atos až 44% respondentov vníma ako významný problém nárast rozmanitosti neštruktúrovaných typov dát. Tradičná prax dátových síl a nedostatok koordinácie IT a biznis funkcií zase znepokojuje 35%. Firmy však už podnikajú kroky na prekonanie týchto problémov. Väčšina opýtaných spoločností označila nasledovné iniciatívy za kritické priority pre nasledujúcich 12 mesiacov: zlepšenie vzťahu IT a biznisu (71%) a reorganizácia IT tak, aby lepšie zodpovedali potrebám biznisu (66%).

Prieskum skúmal aj ambície a priority v rámci 11 priemyselných odvetví. V sieťových odvetviach sa napríklad dátová analytika vníma ako predpoklad rozvoja inteligentných sietí. V oblasti priemyselnej výroby je zase úzko spájaná s inteligentnou továrňou, zvlášť s oblasťou prediktívnej údržby. Forrester upozorňuje najmä na potrebu dôsledne si stanoviť jasné a vyčísliteľné obchodné ciele pre všetky iniciatívy dátovej analytiky – táto zmena je rovnako o procesoch a kultúre ako o technológiách.

Prostredníctvom elektronického dotazníka bolo oslovených 583 obchodných a IT lídrov z firiem v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Prieskum pokryl 11 odvetví vrátane energetiky a sieťových odvetví, finančných služieb a poisťovníctva, telekomunikácií, maloobchodu, štátnej správy a priemyselnej výroby. Priemyselná výroba zahŕňala high-tech výrobu, automobilový priemysel, výrobu spotrebného tovaru, farmaceutickú výrobu, chemický priemysel a kovospracujúci priemysel. Na prieskume sa zúčastnili riaditelia, viceprezidenti a osoby z najvyššieho vedenia s rozhodovacími právomocami. Štúdia sa začala v septembri 2016 a bola zavŕšená v novembri 2016.

EU: Obehové hospodárstvo
Napriek zlepšeniu nakladania s odpadmi v Európskej únii za ostatné desaťročia končí dodnes temer tretina komunálneho odpadu členských štátov na skládkach.

Podľa štatistických údajov za rok 2014 sa v EÚ recykluje alebo kompostuje 44% komunálneho odpadu, pričom do roku 2020 by členské štáty mali dosiahnuť cieľ 50%. Recykluje alebo kompostuje sa teda menej ako polovica komunálneho odpadu, pričom rozdiely v prístupe k nakladaniu s týmto druhom odpadu medzi členskými štátmi sú značné. V roku 2014 neskončila temer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny ich komunálneho odpadu. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 12%). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje alebo spaľuje (cca 88%).

Európsky parlament schválil pozmeňovacie návrhy k legislatívnemu balíku o odpadoch (štyri smernice). Zlepšenie odpadového hospodárstva by prinieslo pozitíva v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, verejného zdravia aj ekonomiky. V rámci snahy priblížiť EÚ k obehovému hospodárstvu predložila Európska komisia štyri legislatívne návrhy, ktoré by mali zaviesť nové ciele pri nakladaní s odpadom, a to v oblasti opätovného využitia odpadu, recyklácie a skládkovania. Legislatívne návrhy tiež upravujú ustanovenia EÚ v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu a rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Objasňujú tiež definície, povinnosti predkladania správ a metódy výpočtov jednotlivých cieľov.

Radíme: Ako dlho batéria vydrží
Aj technológia čiže zloženie batérie rozhoduje o tom, ako dlho vám vydrží. Pokračujeme v našich užitočných tipoch.

Najčastejšie sa stretnete s nikel-metal hydridovými článkami (NiMH). Neobsahujú toxické prvky a majú vyššiu kapacitu, trápi ich však pamäťový efekt, takže sa odporúča batériu nabíjať len plne vybitú, inak sa jej kapacita znižuje. Významným defektom je tiež samovybíjanie, dosahujúce 15 - 30% maximálnej kapacity za mesiac. Líthiové batérie (Li-ion) riešia niektoré nedostatky NiMH batérií. Samovybíjanie je u nich rádovo menšie (2 - 3%) a nedochádza k pamäťovému efektu. Nemajú však radi teplotné extrémy alebo nadmerné vybíjanie či naopak udržiavanie na 100% nabití. Líthium polymérové ​​akumulátory (Li-pol) sú veľmi podobné typu Li-ion. Starnú o trochu rýchlejšie, ale sú ľahšie a lepšie sa tvarujú. Najstarší typ, nikel-kadmiové články (NiCd), už našťastie skoro nestretnete: majú nízku kapacitu, trpí samovybíjaním a navyše sa dlho nabíjajú. Jedinými výhodami sú nízka cena a schopnosť fungovania aj pri nízkych teplotách.

U nenabíjacích batérií sa ponuka delí medzi články alkalické, ktoré sú častejšie a články líthiové, vhodné predovšetkým do fotoaparátov, pretože vydržia dlhšie pri intenzívnom odbere typickom pre blesk.

Kapacita batérií znamená ich výdrž a meria sa v miliampérhodinách (mAh). Aby ale nebolo všetko čiernobiele, tak nabíjacie batérie s vysokou kapacitou zaplatí za svoju výdrž daň vo forme obmedzeného počtu nabíjacích cyklov.

Napätie batérie je určené jej typom. Ak do zariadenia vložíte správnu veľkosť batérie, môžete si byť istí, že má aj správne napätie. Zaujímavé je, že nabíjacie batérie majú napätie 1,2 V a alkalické 1,5 V. Je to dané materiálom a elektronika sa s tým dokáže vyrovnať.