Platy: Ženy na rovnakej pozícii zarábajú stále menej
Podľa analýzy portálu Paylab ženy na rovnakých pozíciách zarábajú v jednotlivých krajinách CEE (strednej a východnej Európy) v priemere o 2 až 11% menej než muži. Na Slovensku je to o 9% menej.

Spomedzi krajín CEE sú z hľadiska celkových priemerných príjmov najväčšie platové disproporcie v Estónsku a v štátoch Višegrádskej štvorky (Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko). Najmenšie celkové platové rozdiely sú v balkánskych krajinách. Do veľkej miery je to spôsobené tým, že ženy majú väčší podiel pracovných úväzkov v odvetviach a na pozíciách, kde sa celkovo zarába menej. Častejšie sa ich tiež týka kariérna pauza a v porovnaní s mužmi majú tiež menšie zastúpenie vo vyšších riadiacich funkciách.

Ženy a muži majú zväčša po skončení školy vyrovnané možnosti. Avšak muži sú oveľa asertívnejší pri vyjednávaní o výške platu, keďže aj ich platové ambície sú v porovnaní so ženami vyššie. Podľa analýzy portálu muži na Slovensku majú pri hľadaní práce v otázke platu vo všeobecnosti o 15% vyššie očakávania. Ak napríklad žena akceptuje plat na úrovni 900 eur v hrubom a muž si na rovnakej pozícii vyjedná vyšší plat napríklad o 10%, za rok zarobí muž o 1.080 eur viac ako žena.

Platové rozdiely sa časom zväčšujú a najvýraznejšie sú vo veku 35 až 44 rokov, kedy pritom ženy dosahujú najvyššie priemerné zárobky. Vzhľadom na nižšie príjmy sú ženy vystavované ohrozeniam a nevýhodám aj v starobe, keďže majú menšie úspory a nižšie dôchodky.

EU: Len 1 z 3 riadiacich pracovníkov sú ženy a aj tie zarábajú menej  
Riadiaci pozíciu zastáva vo  firmách s 10 a viac zamestnancami so sídlom v Európskej únii približne 7,3 milióna osôb: 4,7 miliónov mužov (65%) a 2,6 milióna žien (35%). Hoci teda ženy tvoria takmer polovicu všetkých zamestnancov v EÚ, na riadiacich pozíciách sú naďalej zastúpené nedostatočne.

Na Slovensku dosahuje podiel žien na riadiacich pozíciách 38%, čo je mierne nad priemerom EÚ. Najlepšie v tomto ohľade je na tom Lotyšsko, ktoré je zároveň jediným členským štátom EÚ, kde riadiacu pozíciu zastáva viac žien ako mužov (53%). Nasledujú Bulharsko, Poľsko (obe 44%), Írsko (43%), Estónsko (42%), Litva, Maďarsko a Rumunsko (všetky 41%). Naopak, žien na riadiacich pozíciách bolo najmenej v Nemecku, Taliansku, na Cypre (všetky 22%), v Belgicku,  Rakúsku (obe 23%) a v Luxembursku (24%).

Medzi jednotlivými členskými štátmi zároveň existujú výrazné rozdiely aj v odmeňovaní. Z aktuálnych údajov z roku 2014 podľa Eurostatu ženy na riadiacich pozíciách v EÚ zarábajú v priemere o 23,4% menej ako muži.  Tieto rozdiely boli najnižšie v Rumunsku (5%), nasledovali Slovinsko (12,4%), Belgicko (13,6%) a Bulharsko (15%). Naopak, ženy na riadiacich pozíciách zarábali až o takmer tretinu menej ako ich mužskí kolegovia v Maďarsku (33,7%), Taliansku (33,5%) a v Českej republike (29,7%). Slovensko je krajina so 4.najvyšším rozdielom v odmeňovaní mužov a žien a dosahuje mieru 28,3%.

Blahoželáme: Medzinárodný deň žien
Je to už vyše sto rokov, čo sa oficiálne zrodil Medzinárodný deň žien. Zatiaľčo sa pri svojom vzniku ujal len v štyroch európskych krajinách, dnes sa 8. marec pripomína na všetkých kontinentoch.

Pri príležitosti dnešného milého sviatku srdečne blahoželáme našim čitateľkám aj spolupracovníčkam - všetkým ženám želáme najmä veľa šťastia, zdravia, úspechov a radosti! Podporme zároveň dovŕšenie rovnoprávnosti tak na pracoviskách ako aj v domácnostiach!      

Krásny sviatočný deňJ

 

 

Magická sedmička: #2 Živé a nezostrihané
Will Kunkel rozoberá ďalší zo série trendov, ktoré ovplyvnia komunikáciu v roku 2017. Živé blogy, streaming, interaktívny obsah v reálnom čase ako „must be“ nástroje na komunikáciu značky so svojimi zákazníkmi.

Čokoľvek dnes vypustíme von, musí zasiahnuť cieľovku v ten správny čas. Platí to obzvlášť u miléniovej generácie a jej nástupcov, ktorí konzumujú informácie okamžite a ktorých očakávania sa menia každou sekundou. Ideálnym konceptom je pre nich komunikácia v reálnom čase – živé a nezostrihané atakovanie informáciami ešte „za horúca“. Bonusom je možnosť interakcie – mladí chcú byť vtiahnutí priamo do diania, majú potrebu vyjadriť sa k témam, ktoré sa ich týkajú, obzvlášť ak ide o ich obľúbené brandy. Responzívna brandigová komunikácia je trendom, na ktorý musia byť značky pripravené, ak nechcú zaostať.

Nakoniec, tento trend sa začína čoraz viac objavovať v médiách a komunikačných aktivitách značiek. Živé blogy, live streaming, komunikácia na sociálnych sieťach sa stávajú bežnou súčasťou komunikačných mixov. Podľa prieskumu magazínu Elite Daily  má pre až 43 % miléniálov oveľa väčšiu hodnotu autenticita správy pred samotným obsahom! Živé blogovanie, hon na tie najoriginálnejšie správy, agregátory publikovaných informácií a komentáre predstavujú dnes nové formy odovzdávania obsahu. Konzumenti sa stávajú často sami editormi správ, sami si koncipujú obsah.

Rok 2016 bol prelomovým z pohľadu rozvoja streamingových platforiem. Live streaming (živé vysielanie) sa stalo bežnou súčasťou komunikácie medzi používateľmi aj vďaka stúpajúcej popularite nástrojov Facebook Live alebo Periscope. Spoločnosti sa tak vedia dostať k streamovanému obsahu v reálnom čase, avšak bez možnosti filtrácie. Otvára nové možnosti ako komunikovať obsah cieľovým skupinám v reálnom čase, sprostredkovať im tie najhorúcejšie novinky v sekunde ich zverejnenia, napr. formou živého vysielania z predstavenia nového produktu. Fanúšikovia tak budú mať prístup k čerstvým novinkám a navyše, budú môcť reagovať a zdieľať svoje pocity, budú sa cítiť angažovaní a priamo zapojení do diania. Značky tak získajú okamžitú a cennú spätnú väzbu. Live streaming sa bude čoraz viac považovať za jeden z najefektívnejších nástrojov komunikácie so zákazníkmi (B2C).

Výskum a inovácie: Nová výzva na Slovensku
Ministerstvo hospodárstva SR podporí priemyselný výskum a experimentálny vývoj. O podporu z určených 200 miliónov EUR sa môžu uchádzať podniky na území celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja.

Cieľom je podpora výskumných, vývojových a inovačných aktivít a podpora aktivít zameraných na ochranu práv duševného vlastníctva v malých, stredných aj veľkých podnikoch. Projekt musí obsahovať výskumno-vývojovú a inovačnú časť, pričom u výskumno-vývojových aktivít musí byť dosiahnutý výstup vo forme hmotného majetku (prototyp, štúdia, dokumentácia) a/alebo nehmotného majetku (oceniteľné práva, softvér, aktivované náklady na vývoj). V prípade inovačných aktivít musí byť výsledkom inovácia procesu, produktu alebo organizačná inovácia a zároveň musí byť výsledok výskumno-vývojovej časti zavedený do produkčnej praxe.

V rámci výzvy (kód OPVaI-MH/DP/2017/1.2.2-05) sú k dispozícii prostriedky vo výške 200 miliónov eur. Intenzita pomoci  sa pohybuje od 20 % do 85 % v závislosti od oprávnenej aktivity, miesta realizácie projektu a od veľkosti podniku, pričom zvýhodnené sú malé a stredné podniky.

 
Hodnotenie žiadostí bude prebiehať v rámci hodnotiacich kôl. Uzávierky prvého a druhého hodnotiaceho kola sú naplánované na 15. mája 2017, resp. 31. júla 2017. Uzávierky ďalších kôl sú naplánované na posledný pracovný deň každého druhého nasledujúceho mesiaca. K uzavretiu výziev dôjde po vyčerpaní vyčlenených finančných prostriedkov alebo na základe rozhodnutia poskytovateľa. Viac informácií na www.opvai.sk a prostredníctvom mailovej adresy vyzvy@mhsr.sk.