streda 1. marca 2017

SR: YouTube je aj u nás fenomén, ale Twitter si tu veľmi nezačviriká
Univerzálnym využívaním sa môže aj na Slovensku pochváliť aj YouTube patriaci do
portfólia Google. Twitter je už ale iný prípad.


YouTube je trochu špecifickou sociálnou sieťou. Je totiž možné ju pomerne slušne využívať aj bez vytvorenia si vlastného účtu a bez využitia  ,,sociálneho" rozmeru. Mesačnej YouTube využíva 63%  Slovákov, aspoň raz denne 21% obyvateľstva. Majú ho radi ,,všetci" a ,,všetci" ho aj využívajú (intenzívnejšie mladší ľudia - ale YouTube je penetrovaný veľmi hlboko do každej demografickej cieľovej skupiny). Je fenoménom videobsahu na Slovensku, v niektorých cieľových skupinách (hlavne mladí ľudia) je YouTube  najsledovanejším poskytovateľom videoobsahu vo všeobecnosti a predbehol tak všetky televízie. Fenomenálny úspech YouTubu (a Gmailu) sa však Googlu nepodarilo pretaviť do rozbehnutia svojej sociálnej siete  Googlu+ . Jej využívanie na Slovensku je marginálne.

Twitter je zaujímavý prípad. Kým vo svete sa využíva veľmi intenzívne (približne štvrtina americkej populácie má konto na Twitteri a tweety nového amerického prezidenta rieši celý svet prakticky každý deň) – na Slovensku sa Twitter až tak neuchytil.  Aspoň raz za mesiac ho využíva 12%, na dennej báze však len necelé 3%. Twitter sa tak využívaný veľmi pasívne a jeho vplyv na Slovensku je tak skôr okrajový. Jeho používateľmi je ale zaujímavá cieľová skupina, sú to skôr lepšie situovaní ľudia v mladšom strednom veku s vyšším príjmom a vyšším sociálnym postavením. Môžeme ich definovať ako opinion lídrov.

Kedysi najobľúbenejšia sociálna sieť na Slovensku Pokec má zrejme svoju najväčšiu slávu už za sebou. Ale ešte stále ho na mesačnej báze používa 29% slovenskej populácie. Denne sa na Pokec prihlási necelých 9% populácie. Najčastejšie ho využívajú ľudia vo veku 20-30 rokov, občas aj o niečo starší. Ide viac o ľudí z menších sídiel a z menej rozvinutých častí Slovenska. Pokec však rozhodne stále žije...

Podľa reprezentatívneho prieskumu GfK Slovakia realizovaného v máji 2016 na vzorke 1.199 respondentov, obyvateľov Slovenska starších než 15 rokov.

utorok 28. februára 2017

Trend: Slováci chcú žiť “smart”
Éra počítačovej dominancie je za nami. Globálne štatistiky ukazujú, že už približne jedna tretina používateľov smartfónov sa v súkromí pripája k internetu častejšie cez smartfón než cez počítač či tablet.

Moderné zariadenia sa udomácnili aj v rukách slovenských používateľov, pričom takmer tretina (30%) sa v súkromí pripája k internetu v rovnakej miere cez všetky dostupné zariadenia (smartfón, tablet, počítač), najmä ľudia vo veku do 34 rokov (45%). Pripojenie cez počítač dominuje u seniorov 55+ (64%).

Práve cenová dostupnosť a široké možnosti výberu umožnili používateľom obľúbiť si viac ako jedno zariadenie, ktoré používajú. V roku 2012 sa na Slovensku uspokojilo len s jedným zariadením (smartfón, tablet, počítač) až 70% ľudí, v roku 2016 ich počet klesol na 22%. Na druhej strane všetky tri zariadenia používalo pred piatimi rokmi len 1% používateľov, dnes ich počet vzrástol na 27%. Slovenské domácnosti tak nie sú výnimkou ani v používaní ďalších zariadení s pripojením k internetu. Tzv. smart televíziu vlastní dnes už 32% používateľov, ďalšie digitálne zariadenia schopné streamovať obsah z internetu na televíznej obrazovke má 11% domácností.

Podľa štatistík Consumer Barometer, do ktorého sa za posledných päť rokov zapojilo 625 tisíc spotrebiteľov z celého sveta. Výsledky prieskumu poukazujú na významné zmeny v správaní spotrebiteľov za posledných päť rokov, či už ide o zariadenia, ktoré používajú, alebo o internet, ktorý sa stal súčasťou ich životov.  
Facebook: Aj medzi Slovákmi stále najpoužívanejší
Na Slovensku využíva nejakú sociálnu sieť  aspoň raz za mesiac sedem z desiatich dospelých. Využívanie sietí sa tak stáva jednou z najčastejších aktivít, ktoré Slováci na internete vykonávajú. Sociálne siete majú vo väčšej obľube ženy ako muži. Už dávno však neplatí, že ich používajú len mladí ľudia. Je bežné, že zosieťovaní sú ľudia nad 50 rokov a dokonca aj dôchodcovia (36% dôchodcov deklaruje, že využíva sociálne siete aspoň raz mesačne).  

Najvyužívanejšou sociálnou sieťou u nás (ale aj globálne) zostáva Facebook. Aspoň raz do mesiaca ho využíva až 68% obyvateľov Slovenska. Denné využívanie je na úrovni 45%.  Samozrejme platí, že Facebook je populárnejší viac u mladých ľudí a s postupne narastajúcim vekom jeho vyžívanie klesá. Na druhej strane môžeme jasne konštatovať, že je to veľmi univerzálna sociálna sieť využívaná rôznymi sociálnymi skupinami veľmi podobne.

Facebook používajú prakticky rovnako často ľudia v mestách aj na dedinách, bez ohľadu na región (v Bratislave je však využívanie o niečo intenzívnejšie). Muži majú radi Facebook  len o niečo menej ako ženy. Môžeme povedať, že Facebook je na Slovensku najrozšírenejšie médium vôbec. Veď posledné parlamentné voľby na Slovensku dokázali jasne jeho silu aj najväčším pochybovačom.  

Podľa reprezentatívneho prieskumu GfK Slovakia realizovaného v máji 2016 na vzorke 1.199 respondentov, obyvateľov Slovenska starších než 15 rokov.
Upozorňujeme: Nákupy dlhopisov
Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) v poslednom období výrazne vzrástla aktivita rôznych subjektov, ktorí verejnosti ponúkajú nákup dlhopisov so zaujímavým výnosom.

Verejne ponúkať cenné papiere, t. j. akcie a dlhopisy, je však možné len po schválení prospektu cenného papiera NBS. Informácie o taktýchto schválených prospektoch cenných papierov sú zverejnené na webovom sídle NBS: Dohľad nad finančným trhom - Verejná ponuka cenných papierov
Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže bez schválenia prospektu cenného papiera ponúkať cenné papiere neverejne len pri splnení podmienok, ktoré ustanovuje  zákon o cenných papieroch, najmä v prípade, ak je určená pre obmedzený okruh osôb (menej ako 150) alebo výlučne kvalifikovaným investorom, alebo ak ide o investíciu minimálne 100.000 EUR na 1 osobu. Takáto neverejná ponuka je spojená s rizikami, preto by sa mali budúci investori vždy vopred uistiť, že všetky informácie o nákupe cenných papierov sú im známe a zodpovedajú ich zámerom, finančným cieľom a možnostiam a ich rizikovému profilu.

pondelok 27. februára 2017

SR: Máme radi teplo
Vyššia teplota v interiéroch je drahšia, negatívne ovplyvňuje naše zdravie aj životné prostredie. Napriek tomu sú prekúrené priestory v domácnostiach, kanceláriách, školách či verejných budovách na Slovensku realitou.

V slovenských domácnostiach bežne nameriame o štyri stupne viac ako je európsky štandard. Vyplýva to z prieskumu ista Slovakia, ktorá tento rok zrealizovala odpočty údajov o spotrebe tepla pre viac ako 110.000 domácností. Štandardne sa vykuruje na 22 až 24 stupňov, pričom odporúčaná teplota v obytných priestoroch je 20 stupňov Celzia. V západnej Európe používatelia bytov a domov často aj tých optimálnych 20 stupňov znižujú na 18 stupňov. Motiváciou sú nielen úspory na energiách, ale aj zodpovednejší prístup k cenným zdrojom a k životnému prostrediu.

Jednoduchým opatrením, ako môže používateľ nehnuteľnosti ušetriť až 6% energie, je zníženie teploty v interiéry o 1 stupeň Celzia. Zachovanie tepelnej pohody je do veľkej miery ovplyvnené aj vlhkosťou vzduchu. Pri vlhkosti vzduchu 30% a teplote 23 °C dosiahneme rovnakú tepelnú pohodu ako pri teplote 21°C a vlhkosti vzduchu 60%. Dosiahnuté úspory tepla sa tak môžu vyšplhať až na 12%. Dôležitú úlohu zohráva tiež regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach podľa ich využitia, efektívne vetranie či temperovanie počas neprítomnosti v byte.

Na zvýšenie energetickej efektívnosti celej budovy sa v praxi osvedčilo rozpočítavanie nákladov na teplo na základe údajov z meračov tepla či pomerových rozdeľovačoch tepla. Celková spotreba v bytovom dome v prvom roku a úspory vtedy dosahujú až 20%. Znižovanie nákladov na bývanie je možné dosiahnuť aj častejším sledovaním spotreby tepla v priebehu vykurovacej sezóny. Najnovšie technológie umožňujú zobrazovanie údajov o spotrebe na internetovom portáli. Pomocou počítača, tabletu či smartfónu dokážu vlastníci nehnuteľností sledovať dennú spotrebu tepla a porovnávať ju s predošlými obdobiami, čím získajú lepší prehľad o svojom spotrebiteľskom správaní, ktoré môžu podľa potreby meniť.