UK: Genetika na kolesách
Analyzovanie vzorky DNA z miesta činu a následná restrikčná analýza, teda štiepenie DNA. Porovnanie získaného profilu páchateľa s profilmi piatich podozrivých a identifikácia delikventa.

Takto vyzerá experiment, počas ktorého sa zo stredoškolákov aspoň na chvíľu stávajú vyšetrovatelia závažného trestného činu - forenzní genetici, a to priamo v priestoroch svojej strednej školy. Tak takéto napätie a vedecké vzrušenie ponúka projekt Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Projekt Genetika na kolesách vznikol v minulom roku ako súčasť projektu KEGA. Do projektu sa môžu prihlásiť stredné školy formou krátkej videopozvánky. Do prvého kola sa prihlásilo 30 škôl, z ktorých bolo vybraných osem. ,,Ďalším školám sme ponúkli, že prídeme urobiť aspoň prednášku a mnohí túto možnosť uvítali. Doteraz (od októbra 2016) sme s praktickými cvičeniami navštívili štyri stredné školy na Slovensku - v Komárne, Vranove nad Topľou, Humennom a Prešove. Na gymnáziu v Gelnici sme boli urobiť prednášku a Spojená škola Tilgnerova z Bratislavy prišla k nám na fakultu," hovorí iniciátorka doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD. Genetika na kolesách tak doteraz absolvovala cca 1.350 km a laboratórne cvičenie si vyskúšalo 129 študentov. Sprievodnou aktivitou projektu sú aj workshopy pre učiteľov biológie o nových trendoch vo výučbe genetiky, na ktorých sa zúčastnilo 26 pedagógov.

Forenzný experiment, ktorý si genetici UK pripravili pre stredoškolákov, trvá dve vyučovacie hodiny. ,,Musím študentov pochváliť, pretože doteraz sa na všetkých školách podarilo páchateľa odhaliť", dodáva doc. Ševčovičová. Pre študentov, ktorých tieto cvičenia zaujmú, budú pracovníci katedry genetiky organizovať počas letných prázdnin týždňové letné sústredenie v laboratóriách katedry. Počas neho budú môcť pokračovať v experimentálnej činnosti a vyskúšať si náročnejšie metódy aj prácu so špičkovými prístrojmi.

EÚ: Hospodárka a sociálna analýza členských krajín
Európska komisia zároveň posúdila pretrvávajúce nerovnováhy, rozpočtovú dohody a dlhovú situáciu v Taliansku, ale tiež skresľovania štatistík v rakúskom Salzburgu s návrhom pokuty.

Celkovo 27 správ o jednotlivých európskych krajinách (okrem Grécka s osobitným programom makroekonomických úprav) prenáša pozornosť na národný rozmer európskeho semestra. Ešte v novembri minulého roka začal hĺbkový prieskum v 13 členských štátoch o makroekonomickej nerovnováhe. Záverom je, že vo Fínsku v súčasnosti takáto nerovnováha neexistuje. Ostatných 12 členských štátov čelí buď nerovnováhe (Nemecko, Írsko, Španielsko, Holandsko, Slovinsko a Švédsko), alebo nadmernej nerovnováhe (Bulharsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Portugalsko, Cyprus).

Ako je na tom Slovensko? ,,Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským výzvam. Hospodárstvo slušne rastie, rast HDP bol vlani 5. najvyšší v únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ. Ako problémové oblasti EK vidí obrovské regionálne rozdiely, vysokú dlhodobú nezamestnanosť, kvalitu vzdelávania, sociálne vylúčenie rómskych komunít či nižšiu kvalitu podnikateľského prostredia a verejnej správy. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie", komentoval Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Našu krajinu trápi predovšetkým vysoká dlhodobá nezamestnanosť a vylúčenie niektorých skupín z trhu práce, narastajúce regionálne rozdiely spôsobené okrem iného zlou dopravnou infraštruktúrou, zhoršujúce sa výsledky v školstve, nelichotivé indikátory v oblasti verejného zdravia, ako aj pretrvávajúce problémy vo verejnej správe, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú priestor na korupciu.

SR: Ceny Nadácie Orange
Až do 23. marca majú mimovládne organizácie možnosť zapojiť sa do nominačného procesu v oblastiach sociálna inklúzia, komunitný rozvoj a vzdelávanie.

O piatich nominantoch v každej kategórii rozhodnú hodnotiace komisie z odborníkov pre danú oblasť. V druhom kole  absolvujú zástupcovia mimovládok osobné prezentácie. Tie budú posledným krokom boja o ocenenie a hodnotiaca komisia následne vyberie víťazov, ktorí okrem ceny získajú aj finančnú podporu. Po druhýkrát  rozhodne o  víťazovi aj široká verejnosť v online hlasovaní. Udelená bude tiež Cena pre osobnosť za občiansku angažovanosť.

Mimovládne organizácie, ktoré sa chcú uchádzať o ocenenie, sa prihlasujú výlučne prostredníctvom nominačného formulára na nadaciaorange.egrant.sk. Uzávierka prijímania prihlášok je 23. marca 2017 o 24.00 hod. Laureáti Ceny Nadácie Orange za rok 2016 budú vyhlásení na slávnostnom gala večere v Bratislave.

Eurostat: Spotreba energie v EÚ je nižšia ako v roku 1990, ale závislosť na dovoze fosílnych palív naďalej rastie
V roku 2015 dosiahla hrubá domáca spotreba energie v EÚ 1,626 mld. ton ropného ekvivalentu, čo predstavuje pokles o 2,5 percenta oproti roku 1990 a pokles o 11,6 percenta oproti rekordnému roku 2006, kedy sa spotreba energie v Európskej únii vyšplhala až na 1,840 mld. ton ropného ekvivalentu.

Fosílne palivá predstavovali v roku 2015 s podielom takmer tri štvrtiny naďalej hlavný zdroj energie, hoci jej podiel rokmi postupne klesá - zatiaľ čo v roku 1990 predstavovali fosílne palivá 83 percent, minulý rok to už bolo 73 percent. Naproti tomu ale vzrástla závislosť EÚ na dovoze fosílnych palív - zatiaľ čo v roku 1990 to bolo 53 percent, v roku 2015 tento podiel predstavoval už 73 percent.

Väčšina členských štátov tak ostáva vysoko závislá na fosílnych palivách. Na Slovensku predstavovali v roku 2015 fosílne palivá podiel 65 percent na celkovej spotrebe energie, pričom v roku 1990 to bolo 82 percent. Závislosť Slovenska od dovozu fosílnych palív však naďalej ostáva nad priemerom EÚ, a predstavuje 90 percent. Oproti roku 1990 ide o zlepšenie o dve percentá.

Junior Internet: Posledné dni na prihlásenie
Blogeri či youtuberi, programátori webových stránok, vývojári mobilných aplikácií, grafickí dizajnéri, ale aj copywriteri a textári sa stále môžu prihlásiť do 12. ročníka súťaže (do 26. februára).

Tento ročník je totiž špeciálny vďaka kategórii JuniorText, kde môžu študenti napísať svoje práce na tému: Je tajomstvom šťastia nezištná pomoc iným? Vybrať si môžete úvahu, esej, poviedku, príbeh, reportáž, rozhovor či báseň, žáner je ľubovoľný. Dôležité je ukázať fantáziu, rozhľad a názor na danú tému. Autori najlepších prác budú pozvaní na súťažnú konferenciu - finále, kde svoje projekty verejne odprezentujú pred odborníkmi z online biznisu, ďalšími kreatívnymi tvorcami, žiakmi a študentmi, či pedagógmi a návštevníkmi.

Súťažné projekty hodnotí odborná porota celkovo v šiestich kategóriách: JuniorWEB, JuniorBLOG, JuniorDESIGN, JuniorAPP, JuniorTEXT a JuniorLEARN. Vyhlásenie výsledkov sa bude konať už tradične na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave počas mesiaca knihy a internetu od 31. marca do 1. apríla 2017.